¹Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom a päťdesiat rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chefcíbah.

²Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov.

³Znovu vybudoval výšiny, ktoré zničil jeho otec Chizkija, zriadil Baálovi oltáre a zhotovil ašéru po vzore izraelského kráľa Achába. Uctieval všetky nebeské telesá a slúžil im.

⁴Postavil aj oltáre v dome Hospodina, o ktorom on sám vyhlásil: V Jeruzaleme si uložím svoje meno.

⁵Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre všetkým nebeským telesám.

⁶Dal si upáliť vlastného syna, zaoberal sa veštbou, robil čary, zaopatril si množstvo vyvolávačov duchov a vidcov, aby tak robili Hospodinovi naprotiveň a urážali ho.

⁷Ním zhotovenú sochu Ašéry umiestnil v dome, o ktorom sa vyslovil Hospodin Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: Do tohto domu a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil spomedzi všetkých kmeňov Izraela, uložím natrvalo svoje meno.

⁸Nedopustím už, aby sa noha Izraela pohla z pôdy, ktorú som dal ich praotcom pod podmienkou, že budú dôsledne konať všetko, čo som im prikázal, podľa celého zákona, ktorý im vydal môj služobník Mojžiš.

⁹Neposlúchli však. Menašše ich zviedol, takže páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil spred Izraelitov.

¹⁰Vtedy Hospodin odkazoval po svojich služobníkoch prorokoch:

¹¹Pretože judský kráľ Menašše pácha tieto ohavnosti, dopustil sa väčšieho zla než predtým všetci Amorejčania Svojimi modlami zviedol na hriech i Júdu.

¹²Preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Na Jeruzalem a na Judsko privediem pohromu. Každému, čo o nej počuje, zacvendží v oboch ušiach.

¹³Na Jeruzalem vystriem meraciu šnúru ako na Samáriu i olovnicu ako na dom Achábov. Vytriem Jeruzalem, ako sa vytiera misa. Vytrie sa a preklopí.

¹⁴Zvyšok svojho dedičstva zavrhnem a vydám ho do rúk jeho nepriateľov, takže ho všetci nepriatelia olúpia a vydrancujú.

¹⁵To preto, že mi robili naprotiveň a urážali ma odo dňa, ako vyšli ich praotcovia z Egypta až dodnes.

¹⁶Menašše prelial i veľmi mnoho nevinnej krvi, takže ňou zaplavil celý Jeruzalem. Okrem toho tu bol hriech, do ktorého zviedol i Júdu, aby tak robili Hospodinovi naprotiveň.

¹⁷Ostatné príbehy Menaššeho, všetko, čo vykonal, jeho hriech, ktorého sa dopustil, je poznačené v Kronike judských kráľov.

¹⁸Keď sa Menašše uložil k svojim otcom, pochovali ho v palácovej záhrade, v záhrade Uzovej. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón. Judský kráľ Amón

¹⁹Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a vládol dva roky v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Charúcova z Jotby, sa volala Mešulemet.

²⁰Robil Hospodinovi naprotiveň tak ako jeho otec Menašše.

²¹Chodil po všetkých cestách, po ktorých chodil jeho otec, slúžil ako jeho otec modlám a uctieval ich.

²²Opustil Hospodina, Boha svojich otcov, a nechodil po jeho ceste.

²³Amónovi služobníci sa proti nemu vzbúrili a usmrtili kráľa v jeho paláci.

²⁴Prostý ľud však pobil všetkých, čo sa zúčastnili na vzbure proti kráľovi Amónovi a dosadil po ňom za kráľa jeho syna Joziáša.

²⁵Ostatné príbehy Amónove i to, čo vykonal, je poznačené v Kronike judských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš. Judský kráľ Joziáš a objavenie