¹Efrajimskí muži vyčítali Gideónovi: Čo si nám to vykonal, že si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Midjánčanom? Ostro sa s ním pohádali.

²On odvetil: Urobil som azda niečo veľké v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezera?

³Do vašej moci Hospodin vydal Midjánske kniežatá Oréba a Z eéba. Čo som mohol urobiť v porovnaní s vami? Keď im to takto vysvetlil, zmiernilo sa ich rozčúlenie.

⁴Keď prišiel Gideón s tristo mužmi, ktorí boli s ním, k Jordánu, prebrodil ho. Keďže boli od prenasledovania Midjánčanov vyčerpaní a vyhladnutí,

⁵požiadal mužov zo Sukkótu: Dajte, prosím, niekoľko bochníkov chleba ľuďom, ktorí idú za mnou, lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem Midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu.

⁶Sukkótske kniežatá mu odpovedali: Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme Meno Oréb zamená Havran a Zeéb Vlk. tvojmu vojsku dali chlieb?

⁷Gideón im povedal: Dobre, keď mi Hospodin vydá do rúk Zebacha a Calmunnu, zmlátim vaše telá tŕňmi z púšte a bodliakmi.

⁸Odtiaľ odišiel hore do Penúelu a s tamojšími ľuďmi sa podobne zhováral. Aj oni mu však odpovedali ako muži zo Sukkótu.

⁹Mužom z Penúelu tiež pohrozil: Keď sa víťazne vrátim, zrúcam túto baštu.

¹⁰Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre, v ktorom bolo asi pätnásťtisíc mužov, čo zostali z celého vojska východných kmeňov. Padlo stodvadsaťtisíc mečom vyzbrojených mužov.

¹¹Gideón odišiel cestou kočovníkov východne od Nóbachu a Jogbehy a prepadol tábor práve vtedy, keď sa tábor cítil v bezpečí.

¹²Zebach a Calmunna utiekli. On ich však prenasledoval, oboch midjánskych kráľov, Zebacha i Calmunnu, zajal a celý tábor rozohnal.

¹³Po boji sa Jóašov syn Gideón vracal späť cez priesmyk Cheres

¹⁴a cestou zadržal jedného mládenca zo sukkótskych mužov. Ten mu pri výsluchu napísal zoznam sedemdesiatich siedmich kniežat a starších zo Sukkótu.

¹⁵Keď potom Gideón prišiel k mužom zo Sukkótu, povedal: Pozrite, tu je Zebach a Calmunna, pre ktorým ste ma vysmiali: Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?

¹⁶Pochytal starších mesta a tŕňmi z púšte a bodliakmi zmlátil mužov zo Sukkótu.

¹⁷Baštu v Penúeli zrúcal a mužov mesta pobil.

¹⁸Zebacha a Calmunnu sa spýtal: Akých mužov ste pozabíjali na vrchu Tábor? Odpovedali: Podobali sa ti, každý vyzeral ako syn kráľa.

¹⁹On povedal: Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin, keby ste ich boli nechali nažive, nezabil by som vás.

²⁰Potom vyzval svojho prvorodeného syna Jetera: Vstaň a zabi ich! Chlapec však nevytasil meč, lebo sa bál; bol ešte mladý.

²¹Zebach a Calmunna povedali: Vstaň a obor sa na nás, lebo aký je muž, taká je jeho sila. Vtedy Gideón vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky z krku ich tiav.

²²Muži z Izraela navrhli Gideónovi: Buď naším vládcom ty i tvoj syn a vnuk, lebo si nás zachránil z moci Midjánčanov.

²³Gideón im však odvetil: Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hospodin bude vládnuť nad vami.

²⁴Potom Gideón dodal: Mám žiadosť: Nech mi každý z vás odovzdá jeden z ukoristených krúžkov. Nepriatelia nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Izmaeliti.

²⁵Izraeliti odpovedali: Ochotne dáme. Rozprestreli plášť a každý mu naň hodil jednu ukoristenú náušnicu.

²⁶Váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šekelov zlata, okrem ozdobných mesiačikov, náušníc a purpurových rúch, ktoré nosievali midjánski králi, a okrem ozdobných retiazok z krku ich tiav.

²⁷Gideón z toho urobil efód a uložil ho vo svojom meste Ofre. K nemu chodil modloslužobne smilniť celý Izrael. Stal sa osídlom pre Gideóna a jeho dom.

²⁸Midjánčania boli pred Izraelitmi pokorení a už nikdy nezodvihli hlavu. Za Gideóna žila krajina v mieri štyridsať rokov.

²⁹Jóašov syn Jerubbaál teda odišiel a býval vo svojom dome.

³⁰Gideón mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedra, lebo mal veľa žien.

³¹Jeho vedľajšia žena, ktorá žila v S ícheme, mu porodila syna a tomu dal meno Abímelek.

³²Jóašov syn Gideón zomrel vo vysokom veku. Pochovali ho v hrobe jeho otca Jóaša v abíezerskej Ofre.

³³Len čo Gideón zomrel, Izraeliti začali modloslužobne smilniť s baálmi a Baál Beríta vyhlásili za svojho boha.

³⁴Izraeliti si nepripomínali Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z moci všetkých okolitých nepriateľov.

³⁵Neboli vďační domu Jerubbaála — Gideóna za všetko dobro, ktoré pre Izraelitov vykonal.