1Včasráno Jerubbaál, teda Gideón, i všetok ľud, čo bol s ním, vstal a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjánčanov bol severne od neho v doline za pahorkom Móre.
2Hospodin povedal Gideónovi: Máš pri sebe priveľa ľudu, než aby som mu vydal Midjánčanov. Izrael sa totiž mohol vystatovať a povedať: Zachránil som sa vlastnou silou.
3Oznám teda, aby ľud počul: Kto sa bojí a chveje sa, môže sa vrátiť a z Gileádskeho pohoria odísť. Vtedy sa dvadsaťdvatisíc mužov vrátilo a desaťtisíc ich zostalo.
4Hospodin však Gideónovi povedal: Ešte stále je tých ľudí priveľa. Rozkáž im, aby zišli k vode, tam ti ich vytriedim. O kom ti poviem: Tento nech ide s tebou, ten nech s tebou ide. No o kom ti poviem: Tento nech nejde s tebou, ten nech s tebou nejde.
5Gideón teda zaviedol ľudí dolu k vode. Hospodin mu povedal: Každého, kto bude chlípať vodu ako chlípe pes, postav na jednu stranu. Podobne každého, kto si kľakne na kolená a tak sa nepije, postav na druhú stranu.
6Tých, čo chlípali vodu tak, že si ju dlaňou podávali do úst, bolo tristo mužov. Ostatní z ľudu si k vode kľakli a tak sa napili.
7Hospodin povedal Gideónovi: S tristo mužmi, ktorí chlípali vodu, vás zachránim a vydám ti Midjánčanov do rúk. Ostatní nech odídu každý do svojho domova.
8Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Gideón prepustil všetkých Izraelitov, každého do jeho stanu. Pri sebe si ponechal len tých tristo mužov. Tábor Midjánčanov bol pod ním v údolí.
9Onej noci mu Hospodin povedal: Vstaň, zostúp do tábora nepriateľov, lebo som ti ich vydal do rúk.
10Ak sa bojíš zostúpiť sám, choď do tábora so svojím služobníkom Purom
11a vypočuj, čo budú hovoriť. Vtedy získaš odvahu zísť do tábora. Gideón zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora.
12Midjánčania, Amálekovci a východné kmene sa utáborili v doline ako kobylky a ich ťavy sa nedali spočítať, bolo ich ako piesku na morskom pobreží.
13Gideón prišiel práve vtedy, keď jeden muž rozprával druhému, čo sa mu snívalo. Rozprával: Počuj, čo sa mi snívalo! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábor Midjánčanov, dokotúľal sa k stanu, narazil naň tak, že stan padol, prevrátil sa a zostal ležať.
14Jeho druh mu odvetil: To neznamená nič iné ako meč Gideóna, Jóašovho syna. Boh mu vydal napospas Midjánčanov s celým táborom.
15Keď Gideón vypočul rozhovor o sne i jeho výklad, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: Vstaňte! Hospodin vám vydal do rúk tábor Midjánčanov.
16Rozdelil tristo mužov na tri oddiely, všetkým dal do rúk trúby, prázdne krčahy a do krčahov fakle.
17Povedal im: Dívajte sa na mňa a robte to, čo ja! Keď prídem na okraj tábora, aj vy urobte to isté, čo urobím ja.
18Len čo zatrúbim, zatrúbte aj vy, čo ste so mnou okolo tábora, a zvolajte: Za Hospodina a za Gideóna!
19Gideón a sto mužov, čo boli s ním, prišli na okraj tábora na začiatku strednej nočnej stráže práve vtedy, keď sa vystriedali stráže. Zatrúbili a rozbili krčahy, ktoré mali v rukách.
20Všetky tri oddiely zatrúbili a rozbili krčahy. Do ľavej ruky vzali fakle a do pravej trúby. Trúbili a volali: Meč za Hospodina a Gideóna!
21Pritom zostal každý na svojom mieste okolo tábora. V tábore všetci pobehovali, kričali a utekali.
22Kým tristo mužov trúbilo, Hospodin obrátil v tábore meč jedného proti druhému. Tábor utekal smerom k Bét Šitte, k Ceréde, k brehu Ábel Mechóly, k Tabbátu.
23Vtedy boli privolaní muži Izraela z kmeňa Neftáli, Ašér a z celého kmeňa Menašše, aby prenasledovali Midjánčanov.
24Gideón rozoslal poslov po celom Efrajimskom pohorí s výzvou: Zíďte dolu proti Midjánčanom a obsaďte im vody až po Bét Báru na Jordáne. Všetci muži Efrajima boli povolaní a obsadili vody po Bét Báru a Jordán.
25Zajali obe midjánske kniežatá Oréba a Z eéba. Oréba zabili na Havranej skale, Zeéba vo Vlčom lise a Midjánčanov prenasledovali. Hlavu Oréba a Z eéba priniesli Gideónovi za Jordán.