¹Potom som počul mohutný hlas z chrámu, ktorý hovoril siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu.

²Odišiel prvý anjel a vylial svoju čašu na zem: na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu, sa povyhadzovali zhubné a zlé vredy.

³Druhý vylial svoju čašu na more: more sa zmenilo na krv, ktorá vyzerala ako z mŕtveho, a zahynulo všetko, čo žilo v mori.

⁴Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd: zmenili sa na krv.

⁵A počul som volať anjela vôd: Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil,

⁶lebo oni prelievali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!

⁷A počul som, ako oltár volal: Áno, Pane, Bože všemohúci, pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy.

⁸Štvrtý vylial svoju čašu na slnko: a bola mu daná moc páliť ľudí ohňom.

⁹Ľudí spaľovala veľká horúčava a oni sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami, no nekajali sa, aby mu vzdali slávu.

¹⁰Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy: jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky

¹¹a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov.

¹²Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: jej voda vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.

¹³Videl som troch nečistých duchov, ako žaby vychádzať z tlamy draka, ako aj z tlamy šelmy a z úst falošného proroka.

¹⁴To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia: Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha.

¹⁵Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nevideli jeho hanbu.

¹⁶Zhromaždil ich na mieste, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedón.

¹⁷Siedmy vylial svoju čašu na vzduch. A z chrámu, od trónu, vyšiel mohutný hlas, ktorý hovoril: Stalo sa!

¹⁸Nasledovali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi — také veľké bolo zemetrasenie.

¹⁹A veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.

²⁰Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov už nebolo.

²¹Z neba padali na ľudí veľké krúpy ťažké ako centy. Ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto rana bola veľmi veľká.