1Videl som iné veľké a predivné znamenie: Sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, pretože nimi sa dovŕšil Boží hnev.

2Videl som akési sklenené more, zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáli na sklenenom mori. Mali Božie citary

3a spievali pieseň Božieho služobníka Mojžiša a pieseň Baránka: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ národov.

4Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno? Pretože ty jediný si svätý; všetky národy prídu a budú sa pred tebou klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.

5A potom som videl: Otvoril sa chrám stánku svedectva v nebi

6a z chrámu vyšlo sedem anjelov, ktorí mali sedem rán. Boli oblečení do čistého žiariaceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatými pásmi.

7Jedna zo štyroch bytostí rozdala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha žijúceho na veky vekov.

8Chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci. A nikto nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕšilo sedem rán siedmich anjelov.

« 14 16 »