¹Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu.

²Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou.

³Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých.

⁴K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy.

⁵Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz podrobne netreba hovoriť.

⁶Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stánku kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu.

⁷Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu.

⁸Takto Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, nie je ešte otvorená cesta do svätyne.

⁹To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu;

¹⁰spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy.

¹¹Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stánok, zhotovený nie rukou, čiže nie z tohto stvoreného sveta,

¹²raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.

¹³Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí,

¹⁴o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

¹⁵A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy.

¹⁶Tam, kde je závet, musí sa dokázať smrť toho, kto ho utvoril.

¹⁷Len závet zomrelých je platný, nie je však platný, kým žije ten, čo ho urobil.

¹⁸Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi.

¹⁹Lebo keď Mojžiš oznámil celému ľudu všetky prikázania, podľa zákona vzal krv teliat a capov, vodu, šarlátovú vlnu a yzop a pokropil samu knihu i všetok ľud,

²⁰hovoriac: Toto je krv zmluvy, ktorú nariadil pre vás Boh.

²¹Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie.

²²Takto sa podľa zákona skoro všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia.

²³Bolo nevyhnutné takýmto spôsobom očisťovať napodobeniny nebeských vecí, no samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obetami.

²⁴Veď Kristus nevošiel do svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.

²⁵Ani nie preto, aby samého seba viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou.

²⁶Veď ináč by bol musel od založenia sveta trpieť mnohokrát. On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech.

²⁷A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd,

²⁸tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.