¹Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach

²ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

³Veď každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety, preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval.

⁴Keby bol na zemi, nemohol by byť kňazom, pretože tu sú tí, čo prinášali dary podľa zákona.

⁵No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako to bolo prikázané Mojžišovi, keď sa chystal zhotoviť stánok: Hľaď, — povedal mu, — aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.

⁶Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími prisľúbeniami.

⁷Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú.

⁸Keď ich karhá, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu.

⁹Nie takú zmluvu, ako som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Oni totiž nezotrvali pri mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán.

¹⁰Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.

¹¹A nikto už nebude poúčať svojho blížneho ani brat svojho brata slovami: Poznaj Pána!, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho,

¹²pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem.

¹³Keď povedal novú, vyhlásil prvú za zastaranú. Čo však zostarlo a je prežité, blíži sa k zániku.