¹Každý veľkňaz, vybraný spomedzi ľudí, býva ustanovený ako zástupca ľudí pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy,

²pretože môže spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže aj sám podlieha slabosti.

³A preto musí prinášať obety tak za hriechy ľudí, ako aj za seba.

⁴A túto hodnosť si nikto nemôže vziať sám, len ak ho povolá Boh ako Árona.

⁵Veď ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale oslávil ho ten, čo mu povedal: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.

⁶Ako inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.

⁷Ježiš v dňoch svojho pozemského života silným hlasom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vyslyšaný pre svoje podrobenie sa Bohu.

⁸A hoci bol Synom, vo svojom utrpení sa naučil poslušnosti,

⁹a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, čo ho poslúchajú,

¹⁰keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka.

¹¹O tom by sme mohli veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste leniví počúvať.

¹²Veď hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm.

¹³Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, nechápe slová spravodlivosti, keďže je ešte dieťa.

¹⁴Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého.