¹Preto, bratia, ktorí ste svätí a máte účasť na nebeskom povolaní, pozorne sa zahľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania.

²On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome.

³On je však hoden o toľko väčšej slávy ako Mojžiš, o koľko má väčšiu česť staviteľ domu ako dom.

⁴Veď každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.

⁵Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, čím dosvedčil to, čo sa neskoršie malo hlásať.

⁶No Kristus ako Syn je nad celým jeho domom. A jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a nádej, ktorou sa chválime.

⁷Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas,

⁸nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokušenia na púšti,

⁹kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky

¹⁰štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty.

¹¹A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku.

¹²Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha,

¹³ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to ‘dnes’, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.

¹⁴Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až dokonca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku.

¹⁵Je povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure.

¹⁶Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením?

¹⁷A na koho zanevrel na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich telá popadali na púšti?

¹⁸A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili?

¹⁹Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru.