¹Preto musíme dávať o to väčší pozor na to, čo sme počuli, aby sme sa neodchýlili od správneho smeru.

²Veď ak už slovo povedané skrze anjelov bolo záväzné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu,

³ako unikneme my, keď zanedbáme takúto veľkú spásu, ktorú začal ohlasovať Pán a potvrdili nám ju tí, čo ho počuli?

⁴Boh pritom vydával svedectvo znameniami, zázrakmi i rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.

⁵Veď Pán nepodriadil budúci svet, o ktorom hovoríme, anjelom.

⁶Tak o tom ktosi kdesi svedčí: Čo je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že oňho dbáš?

⁷Postavil si ho nakrátko nižšie, ako sú anjeli, potom si ho ovenčil slávou a cťou

⁸a všetko si mu položil pod nohy. To preto, lebo si mu podriadil všetko a nenechal si nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz však ešte nevidíme, že mu bolo podriadené všetko.

⁹Hľadíme však na Ježiša, postaveného nakrátko nižšie ako sú anjeli, ktorý, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou, lebo z Božej milosti okúsil smrť za každého.

¹⁰Veď sa patrilo, aby Boh, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko a ktorý priviedol mnoho synov do slávy, cez utrpenie zdokonalil pôvodcu ich spásy.

¹¹Veď aj ten, kto posväcuje, ako aj tí, čo sú posväcovaní, pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí nazvať ich bratmi,

¹²keď hovorí: Tvoje meno budem ohlasovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia ťa budem velebiť.

¹³A znova: Ja budem v neho dúfať. A zasa: Hľa, ja i moje deti, ktoré mi dal Boh.

¹⁴Keďže všetkých súrodencov spája krv a telo, i on sa stal jedným z nich, aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou, totiž diabla,

¹⁵aby vyslobodil tých, ktorých po celý život zotročoval strach pred smrťou.

¹⁶Veď sa neujíma anjelov, ale Abrahámovho potomstva.

¹⁷Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.

¹⁸A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.