¹Zasa začíname odporúčať samých seba? Alebo, azda, ako niektorí iní, potrebujeme odporúčajúce listy pre vás alebo od vás?

²Vy ste naším listom, vpísaným do našich sŕdc; poznajú a čítajú ho všetci ľudia.

³Veď na vás je zjavné, že ste Kristov list, pripravený našou službou, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách ľudských sŕdc.

⁴Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista.

⁵Nie žeby sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha,

⁶ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.

⁷Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas, aj keď pominuteľný,

⁸o čo slávnejšia bude služba Ducha?

⁹Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba ospravedlnenia.

¹⁰Lebo to, čo bolo raz slávne, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu.

¹¹Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, omnoho slávnejšie je to, čo zostáva.

¹²Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou,

¹³nie ako Mojžiš, ktorý si kládol na tvár závoj, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary.

¹⁴Ich myseľ však na tom otupela. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy, a nie je odhalený, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje.

¹⁵A tak až dodnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží na ich srdci závoj.

¹⁶No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý.

¹⁷Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.

¹⁸Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.