¹Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali.

²Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto mu totiž nerozumie, mocou Ducha hovorí tajomstvá.

³Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje.

⁴Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev.

⁵Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev.

⁶Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením?

⁷Podobne ako neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či už flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare?

⁸Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude chystať do boja?

⁹Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno poznať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra.

¹⁰Vo svete je predsa toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov.

¹¹Ak však nepoznám zmysel reči, pre toho kto hovorí, budem cudzincom, a ten čo hovorí, bude cudzincom pre mňa.

¹²Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži na budovanie cirkvi.

¹³Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal.

¹⁴Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia.

¹⁵Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou.

¹⁶Lebo ak dobrorečíš duchom, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje dobrorečenie odpovedať: Amen!? Veď nevie, čo hovoríš.

¹⁷Ty síce krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nebuduje.

¹⁸Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci;

¹⁹v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľných jazykom.

²⁰Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí.

²¹V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.

²²A jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, no dar proroctva nie je pre neveriacich, ale pre veriacich.

²³Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete?

²⁴Keby však všetci prorokovali a vstúpil by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali.

²⁵Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: Naozaj je Boh medzi vami!

²⁶Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie.

²⁷Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.

²⁸Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu.

²⁹No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia.

³⁰Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí.

³¹Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení.

³²Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom;

³³veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.

³⁴ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon.

³⁵Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila.

³⁶Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo?

³⁷Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz.

³⁸Kto to však nevie, nech nevie.

³⁹Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi.

⁴⁰Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!