¹Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon.

²A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím.

³A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo.

⁴Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva;

⁵nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy;

⁶neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy;

⁷všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.

⁸Láska nikdy nezanikne; proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie bude prekonané.

⁹Lebo iba sčasti poznávame a sčasti prorokujeme.

¹⁰Ale keď príde plnosť, to, čo je čiastočné, sa pominie.

¹¹Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.

¹²Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný.

¹³Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.