1Bratia, túžba môjho srdca a prosba k Bohu za nich je, aby boli spasení.
2Veď im môžem dosvedčiť, že sú plní horlivosti za Boha, ale bez pravého poznania.
3Pretože nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa uplatniť svoju spravodlivosť, nepodrobili sa Božej spravodlivosti.
4Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí.
5Mojžiš totiž o spravodlivosti zo zákona píše: Človek, ktorý koná tieto veci, bude z nich žiť.
6No spravodlivosť z viery hovorí takto: Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba? — aby priviedol Krista dolu —,
7ani nehovor: Kto zostúpi do priepasti? — aby vyviedol Krista spomedzi mŕtvych.
8Čo teda hovorí? Blízko teba je Slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, to znamená slovo viery, ktoré hlásame.
9Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.
10Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu.
11Písmo totiž hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený.
12Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú.
13Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený.
14Ako však budú vzývať toho, v ktorého neuverili? Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?
15Ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach.
16Ale nie všetci poslúchali evanjelium. Izaiáš totiž hovorí: Pane, kto uveril nášmu posolstvu?
17Teda viera je z hlásania, a hlásanie z Kristovho slova.
18Ale pýtam sa: Či nepočuli? Aleáno: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a po okraje sveta ich slová.
19Pýtam sa teda: Azda to Izrael nepochopil? Už v Mojžišovi sa hovorí: Ja vzbudím vašu žiarlivosť voči tým, ktorí nie sú národom, vyvolám váš hnev voči nerozumnému národu.
20Izaiáš sa odvažuje povedať: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali, dal som sa poznať tým, čo sa na mňa nepýtali.
21No Izraelu hovorí: Celý deň som vystieral ruky k neposlušnému a vzdorovitému ľudu.