¹V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete.

²Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios.

³A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta.

⁴Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida,

⁵aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave.

⁶Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu.

⁷A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.

⁸V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.

⁹Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach.

¹⁰Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude rados- Gr. výraz označuje hlavnú miestnosť v dome. ťou pre všetkých ľudí,

¹¹lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán.

¹²Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.

¹³A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali:

¹⁴Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.

¹⁵Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo, — čo nám oznámil Pán.

¹⁶Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach.

¹⁷Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.

¹⁸Všetci, čo to počuli, čudovalil sa tomu, čo im rozprávali pastieri.

¹⁹Ale Mária si všetky tie slová zachovala v srdci a premýšľala o nich.

²⁰Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a velebili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

²¹Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.

²²Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,

²³lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi.

²⁴A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon.

²⁵V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním.

²⁶Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

²⁷Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon,

²⁸aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami:

²⁹Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova,

³⁰lebo moje oči uvideli tvoju spásu,

³¹ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:

³²svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.

³³Jeho otec i matka boli prekvapení slovami, ktoré o ňom počuli.

³⁴Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať,

³⁵— a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, — aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.

³⁶Vtedy žila aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z Aserovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov,

³⁷potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.

³⁸Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati.

³⁹Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

⁴⁰Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.

⁴¹Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.

⁴²Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom.

⁴³Po Veľkej noci, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli.

⁴⁴Keďže sa domnievali, že je niekde v sprievode, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi.

⁴⁵Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam.

⁴⁶Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa.

⁴⁷Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami.

⁴⁸Keď ho zbadali, stŕpli od údivu a jeho matka mu povedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.

⁴⁹On im odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?

⁵⁰No oni jeho slovu neporozumeli.

⁵¹Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.

⁵²A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.