1Hoci sa už viacerí pokúšali vyrozprávať rad‑radom udalosti, ktoré sa u nás stali,

2ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova,

3predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil,

4aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili.

5Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš, z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.

6Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení.

7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku.

8Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy,

9podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo.

10Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu.

11Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára.

12Pri pohľade naň sa Zachariáš preľakol a zmocnila sa ho hrôza.

13Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.

14Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia.

15Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone.

16Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu.

17On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a pripravil tak Pánovi dokonalý ľud.

18Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.

19Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť.

20Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.

21Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme.

22Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; dával im len znamenia a zostal nemý.

23Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov.

24Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala. A skrývala to päť mesiacov. Hovorila:

25Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.

26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta,

27k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidovho. Meno panny bolo Mária.

28Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou.

29Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo tento pozdrav znamená.

30Anjel pokračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.

31Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.

32On sa bude volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida.

33Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.

34Mária odpovedala anjelovi: Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.

35Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude sa volať Božím Synom.

36Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná,

37lebo u Boha nič nie je nemožné.

38Na to Mária odpovedala: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A anjel od nej odišiel.

39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji.

40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

41Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý.

42I zvolala hlasno: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona!

43Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

44Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone.

45Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.

46Vtedy Mária prehovorila: Velebí moja duša Pána

47a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi,

48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,

49pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno,

50a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

51Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;

52mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.

53Hladných nasýtil dobrotami a boháčov prepustil naprázdno.

54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo,

55ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

56Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

57Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna.

58Keď jej známi a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou.

59Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš.

60Ale matka povedala: Nie, bude sa volať Ján.

61Oni hovorili: Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.

62Obrátili sa na jeho otca, ako ho chce pomenovať.

63On požiadal o tabuľku a napísal: Jeho meno je Ján. Všetci sa tomu čudovali.

64Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha.

65Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach.

66Všetci, čo to počuli, kládli si otázku: Čím len bude tento chlapček? Pretože Pánova ruka bola s ním.

67Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto:

68Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

69a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida,

70ako oddávna hovoril ústami svojich prorokov

71že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

72Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,

73že nám, po vyslobodení z ruky nepriateľov, umožní slúžiť mu bez strachu

74vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni.

75A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si mu pripravil cesty;

76a dal poznať jeho ľudu spásu, že mu náš Boh odpustí hriechy

77z hĺbky svojho milosrdenstva, vďaka ktorému nás navštívi Prichádzajúci z výsosti,

78aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja.

79Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.

2 »