¹Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali.

²Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.

³Vtedy im povedal toto podobenstvo:

⁴Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde?

⁵A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia.

⁶Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.

⁷Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

⁸Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôklane dom, kým ju nenájde?

⁹Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: Radujte sa so mnou! Našla som stratenú drachmu.

¹⁰Hovorím vám: Taká radosť je aj medzi Božími anjelmi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.

¹¹A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov.

¹²Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im majetok rozdelil.

¹³Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

¹⁴Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu.

¹⁵Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine.

¹⁶A túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal.

¹⁷Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.

¹⁸Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe.

¹⁹Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.

²⁰Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

²¹Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.

²²Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!

²³Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa,

²⁴lebo tento môj syn bol mŕt vy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa. A všetci sa začali radovať.

²⁵Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec.

²⁶Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje.

²⁷Sluha odpovedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.

²⁸Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.

²⁹On však odpovedal otcovi: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.

³⁰No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.

³¹Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje.

³²Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.