1Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby si zajedol a oni ho pozorovali.
2A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku.
3Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?
4Oni však mlčali. Dotkol sa chorého, uzdravil ho a prepustil.
5I povedal im: Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?
6A oni neboli schopní mu na to odpovedať.
7Keď zbadal, ako si pozvaní vyberajú popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
8Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty;
9a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: Uvoľni mu miesto! A ty by si s hanbou odišiel na posledné miesto.
10Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: Priateľu, postúp vyššie! Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi.
11Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
12A tomu, ktorý ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu.
13Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých!
14A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.
15Počul to jeden zo spolustolujúcich a povedal mu: Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.
16On mu na to porozprával toto: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozva mnohých l.
17Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené.
18No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!
19Druhý povedal: Kúpil som pár volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!
20Ďalší zas povedal: Oženil som sa, preto nemôžem prísť.
21Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!
22Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.
23Nato pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.
24Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.
25Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:
26Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
27Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
28Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie?
29Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby:
30Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.
31Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?
32Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.
33Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
34Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, ako opäť získa svoju slanosť?
35Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a preto ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.