1Beda tým, čo vymýšľajú neprávosť a plánujú zlo na svojich lôžkach. Keď svitne ráno, uskutočňujú ho, lebo majú moc v rukách.
2Dychtia po poliach a uchvacujú ich, túžia po domoch a zaberajú ich. Utláčajú človeka i jeho domácnosť, jeho samotného i jeho vlastníctvo.
3Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, ja vymyslím zlo proti tejto čeliadke, z ktorého nevytiahnete svoju šiju, z ktorého nevybŕdnete, lebo to bude zlý čas.
4V ten deň zložia proti vám príslovie, zaznie žalostné bedákanie a povedia: Sme celkom zničení. Podiel môjho ľudu bol rozdelený meracou šnúrou a nikto mu ho nevracia. Naše polia boli rozdelené našim väzniteľom.
5Preto nebudeš mať nikoho, kto by ti meracou šnúrou určil podiel v zbore Hospodina.
6Nekážte! Tak kážu oni: O takých veciach netreba kázať! Nezasiahne nás potupa.
7Či je prekliaty dom Jákobov? Či je duch Hospodina netrpezlivý? Či sú toto jeho skutky? Či nie sú moje slová dobrotivé voči tomu, kto chodí v úprimnosti?
8Vy však povstávate proti môjmu ľudu ako nepriateľ, strhávate plášť z tých, ktorí pokojne kráčajú okolo bez úmyslu bojovať.
9Vyháňate ženy môjho ľudu z ich príjemných domov, ich deťom navždy odnímate moju ozdobu.
10Vstaňte a choďte! Tu niet miesta na odpočinok! Pre vašu nečistotu vás stíha hrozná záhuba.
11Keby niekto bežal za vetrom a hovoril by lož: Budem vám kázať o víne a opojnom nápoji! — to by bol kazateľ pre tento ľud!
12Istotne ťa celkom pozbieram, Jákob, istotne zhromaždím zvyšok Izraela. Zhromaždím ich ako ovce v košiari, ako stádo na jeho pastve. Bude sa to hmýriť ľuďmi.
13Pred nimi pôjde ten, čo razí cestu. Keď prerazia a prejdú bránou, vyjdú von. Ich kráľ pôjde pred nimi a Hospodin na ich čele.