¹Slovo Hospodina, ktoré bolo určené Micheášovi Mórešetskému v čase judských kráľov Jótama, Áchaza a Chizkiju, ktoré prijal vo videní proti Samárii a Jeruzalemu.

²Počujte, všetky národy, dávaj pozor zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu,

³lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.

⁴Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah.

⁵Všetko toto je pre Jákobovu vinu a pre hriechy domu Izraela.

⁶Kto je vina Jákoba? Či nie Samária? Kto sú výšiny Judska? Či nie Jeruzalem?

⁷Všetky jej tesané modly budú rozbité a všetky jej dary za smilstvo budú spálené v ohni. Všetky jej modly spustoším, lebo si to nazhromaždila z darov za smilstvo, a tak sa opäť zmenia na dary za smilstvo.

⁸Nad týmto musím nariekať a kvíliť, chodiť nahý a bosý, smútiť ako šakaly a trúchliť ako pštrosy.

⁹Neliečiteľná je totiž jej rana, lebo siaha až po Judsko. Dotýka sa až po bránu môjho ľudu, až po Jeruzalem.

¹⁰Neoznamujte to v Gáte a vôbec neplačte. v Bét Leafre sa váľajte v prachu.

¹¹Daj sa na cestu, obyvateľka Šáfíru, v nahote a v hanbe nevyšla z mesta obyvateľka Caanánu. Nárek Bét Haécelu vezme vám pôdu spod nôh.

¹²Keď obyvateľka Márótu čakala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema.

¹³Zapriahaj do voza, obyvateľka Láchiša! To je začiatok hriechu dcéry Sion, lebo v tebe sa našli viny Izraela.

¹⁴Preto dáš rozlúčkové dary pre Mórešet Gát. Domy Akzíbu oklamú izraelského kráľa.

¹⁵Privediem ešte na teba dobyvateľa, obyvateľka Maréše. Až do Adullámu sa dostane sláva Izraela.

¹⁶Vyhoľ si lysinu a ostrihaj sa pre svojich rozkošných synov, rozšír si svoju lysinu ako sup, lebo odišli od teba do zajatia.