¹Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna.

²Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa, baálom prinášali obety a modlám pálili kadidlo.

³Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval.

⁴Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste, skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť.

⁵Nevráti sa do Egypta, no Asýria mu bude kráľom, lebo odmietli sa kajať.

⁶Meč bude krúžiť v jeho mestách, zničí jeho falošných prorokov a strávi ich pre ich zámery.

⁷Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa, Baál je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú.

⁸Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim, teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Adamu a naložiť s tebou ako s Cebojimom? Moja myseľ sa obracia proti mne, moje pocity ľútosti sa rozpaľujú vospolok.

⁹Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu.

¹⁰Budú kráčať za Hospodinom, on zareve ako lev. Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.

¹¹Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta, ako holubica z Asýrie; potom im dám príbytok v ich vlastných domoch — znie výrok Hospodina.