¹Izrael je bujný vinič a rodí primerane veľa ovocia. Čím viac ovocia však nesie, tým viac oltárov množí, o čo je jeho krajina lepšia, o to lepšie robí aj posvätné stĺpy.

²Ich srdce je falošné, no teraz zaplatia za svoju vinu. On zrúca ich oltáre a spustoší ich posvätné stĺpy.

³Teraz hovoria: Nemáme kráľa; nebojíme sa Hospodina, a kráľ — čože nám môže urobiť?

⁴Sú vyslovované slová, prisahá sa bez zmyslu, uzatvárajú sa zmluvy, rozsudok vzchádza ako jedovatá burina na brázdach oráčiny.

⁵O teľa Bet Ávenu sa trasú obyvatelia Samárie, smúti za ním jeho ľud aj jeho kňazi; trasú sa pre jeho slávu, lebo odstúpila od neho.

⁶Aj ono bude odnesené do Asýrie ako obeta veľkému kráľovi. Stud zožne Efrajim, hanbiť sa bude Izrael za svoje plány.

⁷Samária bude zničená; jej kráľ je podobný trieske plávajúcej na vode.

⁸Spustošené budú výšiny Ávenu, hriech Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: Prikryte nás! a kopcom: Padnite na nás!

⁹Odo dní Gibey sa tiahne hriech Izraela; tam zastali. Či ich nezastihne v Gibei vojna proti synom bezprávia?

¹⁰Prichádzam, aby som ich potrestal; zhromaždia sa proti nim národy pri treste za ich dvojitú vinu.

¹¹Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti obilie, a ja som vložil dobré jarmo na jej šiju. Zapriahnem Efrajima, Júda bude orať, Jákob bude brániť.

¹²Zasejte si spravodlivosť, žnite ovocie milosrdenstva, preorte si úhor. Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou.

¹³Zaorávali ste podlosť, neprávosť ste zožínali, jedli ste ovocie lži, lebo si sa spoliehal na svoju jazdu, na množstvo svojich udatných bojovníkov.

¹⁴Povstane však rozbroj v tvojom ľude a všetky tvoje pevnosti budú zničené, tak ako zničil Šalman Bet Arbelu v čase vojny; vtedy bola ubitá na smrť matka skláňajúca sa nad deťmi.

¹⁵Tak naložím s vami, Bétel, pre veľké zlo, ktoré konáte. Na úsvite izraelský kráľ načisto skončí.