¹Prebehnite ulicami Jeruzalema, pozerajte, skúmajte a hľadajte po jeho námestiach, ak nájdete niekoho, kto by konal podľa práva a dodržiaval vernosť, tak mu odpustím.

²Aj keď hovoria: Akože žije Hospodin! určite prisahajú falošne.

³Hospodin, či tvoje oči nehľadajú vernosť? Udrel si ich, ale zostali bezcitní, ničil si ich, ale neprijali karhanie, zatvrdili sa väčšmi ako kameň a zdráhali sa obrátiť.

⁴Ja som však povedal: Sú to len úbožiaci, prihlúpi, lebo nepoznajú cestu Hospodina, právny poriadok svojho Boha.

⁵Zájdem k vysoko postaveným a budem s nimi hovoriť, tí predsa poznajú cestu Hospodina, právny poriadok svojho Boha. Aj tí však polámali jarmo a roztrhali povrazy.

⁶Preto ich lev z lesa pobije, vlk z púšte ich znivočí, leopard striehne na ich mestá, každého, kto z nich vykročí, roztrhá, pretože sa rozmnožili ich hriechy a závažné sú ich zvrátenosti.

⁷Ach, ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na tých, čo nie sú bohovia. Sýtil som ich, oni však cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali.

⁸Sú to vypasené a bujné žrebce, každý erdží za ženou svojho blížneho.

⁹Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť?

¹⁰Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte, ale úplne ich nezničte. Odstráňte jeho ratolesti, lebo nepatria Hospodinovi.

¹¹Dom Izraela a dom Júdu sa mi úplne spreneverili — znie výrok Hospodina.

¹²Zapreli Hospodina a hovorili: Niet ho! Nepríde na nás nešťastie, neuzrieme ani meč, ani hlad.

¹³Proroci sú ako vietor a jeho slovo nie je v nich; tak nech sa im stane.

¹⁴Preto takto hovorí Hospodin, Boh zástupov: Pretože hovoria takéto reči, zmením tento ľud na drevo a svoje slová v tvojich ústach na oheň, ktorý ich strávi.

¹⁵Dom Izraela, z diaľky privediem proti tebe národ — znie výrok Hospodina — národ vytrvalý, pradávny, národ, ktorého jazyk nepoznáš a nerozumieš, čo hovorí.

¹⁶Jeho tulec je ako otvorený hrob, samí hrdinovia.

¹⁷Požerie tvoju žatvu i tvoj chlieb, požerie tvojich synov i tvoje dcéry, požerie tvoje ovce i tvoj dobytok, požerie tvoje hrozno i tvoje figy, mečom dobyje tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš:

¹⁸No ani v tie dni — znie výrok Hospodina — vás úplne nezničím.

¹⁹Ak potom povedia: Prečo nám Hospodin, náš Boh, toto všetko urobil? — povedz im: Ako ste ma vy opustili a slúžili ste cudzím Bohom vo svojej krajine, tak vy budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá vám nepatrí.

²⁰Toto oznámte v Jákobovom dome a vyhláste to aj v Judsku:

²¹Počuj toto, národ hlúpy a nerozumný! Majú oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú.

²²Či sa ma nebojíte? — znie výrok Hospodina. Či sa netrasiete predo mnou? Moru som určil piesok za breh ako večnú hrádzu, ktorú neprekročí. Hoci dorážajú jeho vlny, nič nezmôžu, hoci hučia, neprekročia ju.

²³Tento národ však má srdce vzdorovité a odbojné; odvrátili sa a odišli.

²⁴Ani si nepomysleli: Bojme sa Hospodina, nášho Boha, ktorý v pravý čas dáva dážď, dážď skorý i neskorý, aj týždne, určené na žatvu, nám zachováva.

²⁵Vaše viny to narušili, vaše hriechy vás pozbavili šťastia.

²⁶Aj v mojom ľude sa nájdu svojvoľníci, čo zhrbení striehnu ako poľovníci, stavajú osídla na chytanie ľudí.

²⁷Ako je kôš plný vtákov, tak sú ich domy plné podvodu; preto sa zveľadili a obohatili.

²⁸Stučneli a vypásli sa, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú, o pravotu siroty nemajú záujem, a súdny spor chudobných neriešia.

²⁹Či toto nemám potrestať — znie výrok Hospodina — a či sa na takomto národe nemám vypomstiť?

³⁰Hrôza a ošklivosť sa deje v krajine.

³¹Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť, môjmu ľudu sa to však páči. Čo urobíte, keď sa to skončí?