¹O Ammónsku. Toto hovorí Hospodin: Či Izrael nemá synov? Či nemá dediča? Prečo Milkóm zaberá územie Gáda a jeho ľud sa usadil v jeho mestách?

²Preto, hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina — keď dám zaznieť vojnovému pokriku proti Rabbe Ammónčanov, keď sa stane hromadou zrúcanín, jej dediny vyhoria a Izrael po nich znova zaberie svoje dedičné vlastníctvo, hovorí Hospodin.

³Kvíľ, Chešbón, lebo je zničený Aj. Volajte o pomoc, dediny Rabby, opášte sa vrecovinou, nariekajte a pobehujte po kamenných ohradách, lebo Milkóm pôjde do zajatia spolu s kňazmi a kniežatami.

⁴Čo sa pýšiš údoliami, v ktorých je hojnosť vody, vierolomná dcéra? Spoliehaš sa na svoje poklady a hovoríš si: Kto sa mi vyrovná?

⁵Privediem na teba strach — znie výrok Pána, Hospodina zástupov — zo všetkých strán. Rozpŕchnete sa, každý svojou stranou, nikto nezhromaždí utečencov.

⁶Potom zmením údel Ammónčanov — znie výrok Hospodina.

⁷O Edómsku. Toto hovorí Hospodin zástupov: Či v Témane už niet múdrosti? Či sa rada rozumných stratila? Či je ich múdrosť zmarená?

⁸Utečte, vzdiaľte sa, zostúpte bývať do roklín, obyvatelia Dedánu, lebo na Ézava dopustím nešťastie, v čase, keď ho navštívim.

⁹Ak prídu k tebe oberači hrozna, nenechajú ani paberky; ak prídu zlodeji v noci, narobia škody, koľko budú chcieť.

¹⁰Veď ja urobím prehliadku u Ézava, objavím jeho skrýše, nedokáže sa schovať. Zahynie jeho potomstvo i príbuzenstvo, aj jeho susedia, nik nepovie:

¹¹Zanechaj svoje siroty, ja sa o ne postarám a tvoje vdovy sa môžu na mňa spoľahnúť.

¹²Veď toto hovorí Hospodin: Tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty by si mal zostať bez trestu? Nezostaneš bez trestu, ale určite ho budeš piť!

¹³Na seba som prisahal — znie výrok Hospodina: Bocra bude predmetom hrôzy a hanby, bude spustošeným miestom a kliatbou a všetky jej mestá budú zrúcaninami naveky.

¹⁴Počul som správu od Hospodina: Posol je poslaný medzi národy: Zhromaždite sa a poďte proti nemu, vyrazte do boja!

¹⁵Urobil som ťa malým medzi národmi a opovrhnutým medzi ľuďmi.

¹⁶Hrôza, ktorú si šíril, ťa oklamala, aj pýcha tvojho srdca, teba, čo bývaš v skalných jaskyniach a obsadzuješ vysoké kopce. Keby si si postavil hniezdo tak vysoko ako orol, aj odtiaľ ťa zrazím — znie výrok Hospodina.

¹⁷Edóm bude predmetom hrôzy, každý, kto prejde popri ňom, sa zhrozí a zasyčí nad jeho ranami.

¹⁸Ako pri vyvrátení Sodomy, Gomory a susedných miest — hovorí Hospodin — nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človek.

¹⁹Hľa, ako lev vystupuje z húštiny Jordána na trvalé pastviny, tak ich v okamihu odtiaľ odoženiem a ustanovím nad ním svojho vyvoleného. Veď kto je ako ja, kto ma môže brať na zodpovednosť? Kto je ten pastier, čo obstojí predo mnou?

²⁰Preto počujte rozhodnutie Hospodina, ktoré chystá proti Edómu, a jeho zámery, ktoré má proti obyvateľom Témanu. Áno, odvlečú ich ako najmenšie kusy zo stáda, ich pastviny sa zhrozia nad nimi.

²¹Pri ich páde sa zatrasie zem, ich krik o pomoc bude počuť pri Červenom mori.

²²Pozri, dvíha sa ako orol a vzlieta, rozprestiera svoje krídla nad Bocrou a srdce hrdinov Edómu bude v ten deň ako srdce ženy, ktorá rodí.

²³O Damasku. V hanbe je Chamát a Arpád, pretože počuli zlú správu, chvejú sa od strachu ako more, ktoré sa nemôže utíšiť.

²⁴Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti sa ho zmocňujú ako rodičky.

²⁵Akože, nebolo azda opustené vychválené mesto, moje rozkošné sídlo?

²⁶Preto jeho mladíci budú padať na jeho námestiach a v ten deň zahynú všetci bojovníci — znie výrok Hospodina zástupov.

²⁷Na múroch Damasku zapálim oheň a ten pohltí paláce Benhadada.

²⁸O Kédare a kráľovstve Chácoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nebúkadnecar. Toto hovorí Hospodin: Povstaňte, vytiahnite proti Kédaru, zničte synov Východu!

²⁹Ich stany a stáda poberú, ich stanové plachty a všetko ich náradie; aj ich ťavy si vezmú a budú na nich volať: Hrôza zo všetkých strán!

³⁰Utečte, rýchlo bežte, zostúpte bývať do roklín, obyvatelia Chácoru — znie výrok Hospodina — lebo babylonský kráľ Nebúkadnecar vyniesol proti vám rozhodnutie, vymyslel proti vám plán.

³¹Povstaňte, vytiahnite proti bezstarostnému národu, ktorý býva v bezpečí — znie výrok Hospodina — nemá dvere ani závory, býva osamote.

³²Ich ťavy budú lupom a množstvo ich stád korisťou. Rozhádžem ich do všetkých vetrov, tých, čo si strihajú sluchy, a privediem na nich nešťastie zo všetkých strán — znie výrok Hospodina.

³³Chácor bude príbytkom šakalov, pustatinou naveky, nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človek.

³⁴Hospodinove slovo, ktoré zaznelo prorokovi Jeremiášovi proti Élamu na začiatku panovania judského kráľa Cidkiju.

³⁵Toto hovorí Hospodin zástupov: Veru, zlámem luk Élamu, jeho hlavnú silu.

³⁶Proti Élamcom privediem štyri vetry zo štyroch končín nebies a roztrúsim ich do týchto štyroch vetrov, takže nebude národa, ku ktorému by nešli utečenci Élamu.

³⁷Élamcov predesím pred ich nepriateľmi a pred tými, čo im striehnu na život. Privediem na nich nešťastie, svoj pálčivý hnev — znie výrok Hospodina — a pošlem za nimi meč, kým ich nezničím.

³⁸Potom postavím v Élame svoj trón, odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá — znie výrok Hospodina.

³⁹Na konci dní však zmením údel Élamu — znie výrok Hospodina.