1O Moábsku. Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Beda mestu Nebó, lebo bude zničené, zahanbený a podmanený bude Kirjátajim! Zhanobená a zrúcaná bude skalná pevnosť.
2Pýcha Moábska už nejestvuje, v Chešbóne mu pripravujú nešťastie. Poďte, zničme ho, nech už nie je národom! Aj ty, Madmen, zmĺkneš, za tebou tiahne meč.
3Z Chóronajimu počuť krik o pomoc: Veľké násilie a skaza!
4Moábsko je rozbité, jeho maličkí kričia o pomoc.
5Po úbočí Luchitu vystupuje veľký plač, na svahu Chóronajimu počuť krik pre skazu:
6Utekajte, zachráňte si život, budete ako borievka na púšti.
7Pretože si sa spoliehal na svoje diela a poklady, aj ty budeš podmanený. Kemóš pôjde do zajatia, jeho kňazi spolu s kniežatami.
8Ničiteľ vnikne do každého mesta, ani jedno mesto sa nezachráni. Zničené bude údolie a úbočie spustne, ako povedal Hospodin.
9Dajte krídla Moábsku, nech sa letiac vzdiali! Jeho mestá sa stanú púšťou, obyvateľov v nich nebude.
10Prekliaty, kto bude vykonávať dielo Hospodinovo nedbanlivo, prekliaty, kto svoj meč nechce zakrvaviť.
11Bezstarostne si žil Moáb od mladosti, spokojne spočíval ako víno na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel. Preto si zachoval svoju chuť a jeho vôňa sa nezmenila.
12Preto hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina — keď pošlem proti nemu vinárov, ktorí ho stočia, jeho nádoby vyprázdnia a jeho krčahy porozbíjajú.
13Na hanbu vyjde Moáb pre Kemóša, ako vyšiel na hanbu dom Izraela pre Bétel, ktorému dôveroval.
14Ako môžete hovoriť: Sme hrdinovia a mocní muži súci do boja?
15Ničiteľ Moába vchádza do jeho miest, výkvet jeho mládeže ide na jatky — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin zástupov.
16Blíži sa skaza Moábska, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.
17Ľutujte ho, všetci susedia, všetci, ktorí poznáte jeho meno, hovorte: Ako sa zlomila silná palica, berla prekrásna!
18Zostúp zo svojej slávy, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibónu, veď ničiteľ Moábska prichádza na teba, zrúca tvoje pevnosti.
19Postav sa na cestu a pozoruj, obyvateľka Aróeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: Čo sa stalo?
20Na hanbu vyšlo Moábsko, je plné hrôzy; kvíľte a kričte, oznámte v Aróere, že Moábsko je zničené.
21Príde súd na rovinatý kraj, na Cholón, na Jahac a na Méfaat,
22na Dibón, na Nebó a na Bét Diblátajim,
23na Kirjátaim, Bét Gamúl a na Bét Meón,
24na Kerijót, na Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábska.
25Odrezaný je roh Moábska, jeho rameno je zlomené — znie výrok Hospodina.
26Opoj ho, lebo sa vyvyšoval nad Hospodina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vyvrátil, nech je sám na posmech.
27Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho prichytili medzi zlodejmi, že si nad ním posmešne pokyvoval hlavou, kedykoľvek si o ňom hovoril?
28Opustite mestá, bývajte v skaliskách, obyvatelia Moábska, buďte ako holub, čo hniezdi na okraji priepasti.
29Počuli sme o pýche Moába, veľmi je pyšný, o jeho namyslenosti a pýche, nadutosti a povýšeneckom srdci.
30Ja poznám — znie výrok Hospodina — jeho spupnosť, jeho táranie je bezobsažné a jeho konanie bezcieľne.
31Preto kvílim nad Moábskom, volám o pomoc pre celé Moábsko, vzdychám nad ľuďmi v Kír Cherese.
32Oplakávam ťa viac ako Jazér, vinič Sibmy, tvoje ratolesti prerástli more, siahali až k Jazéru. Do tvojej letnej oberačky a vinobrania vpadol ničiteľ.
33Stratila sa radosť i plesanie z ovocnej záhrady a z Moábska. Vínu z lisov urobím koniec, ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať, pokrik už nebude radostným pokrikom.
34Krik z Chešbónu zaznieva až po Elále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť.
35V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina — čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom.
36Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane.
37Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všetkých rukách budú zárezy a na bedrách vrecovina.
38Na všetkých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som rozbil Moábsko ako nádobu, ktorá sa nikomu nepáči — znie výrok Hospodina.
39Aké je len rozbité! Kvíľte! Ako sa len Moáb s hanbou obracia chrbtom! Moábsko vyšlo na posmech a hrôzu pred všetkými jeho susedmi.
40Veď toto hovorí Hospodin: Ktosi priletí ako orol, rozprestrie krídla nad Moábskom.
41Zajaté budú mestá, zabrané pevnosti. Srdce moábskych hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy pri pôrodných bolestiach.
42Moáb bude zničený, nebude už národom, pretože sa vyvyšoval nad Hospodina.
43Postrach, priepasť, pasca, pre teba, obyvateľ Moábska — znie výrok Hospodina.
44Kto unikne postrachu, padne do priepasti, a kto vyjde z priepasti, chytí sa do pasce. Toto dopustím na Moábsko v roku jeho potrestania — znie výrok Hospodina.
45V tôni Chešbónu zostanú vysilení utečenci. Veď oheň vyšľahne z Chešbónu a plameň z domu Síchona, pohltí sluchy Moába a temeno hlučného ľudu.
46Beda ti, Moábsko, zahynie ľud Kemóša, lebo ti vezmú synov do väzenia, a dcéry do zajatia.
47V budúcnosti však zmením údel Moábska — znie výrok Hospodina. Potiaľto je súd nad Moábskom.