¹Na začiatku panovania judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna, zaznelo od Hospodina toto slovo:

²Toto hovorí Hospodin: Postav sa na nádvorie Hospodinovho domu a povedz proti všetkým judským mestám, ktoré prichádzajú pokloniť sa do Hospodinovho domu, všetky slová, ktoré som ti rozkázal povedať proti nim. Nevynechaj ani slovo!

³Možno poslúchnu a každý sa vráti zo svojej zlej cesty a ja oľutujem nešťastie, ktoré zamýšľam dopustiť na nich pre ich zlé skutky.

⁴Povieš im: Toto hovorí Hospodin: Ak ma nebudete poslúchať, aby ste konali podľa môjho zákona, ktorý som vám predložil,

⁵ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov, prorokov, ktorých vám ustavične posielam, hoci ich nepočúvate,

⁶tak urobím tomuto domu ako Šílu a toto mesto urobím kliatbou pre všetky národy zeme.

⁷Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť všetky tieto slová v Hospodinovom dome.

⁸Keď Jeremiáš oznámil, čo mu kázal povedať Hospodin všetkému ľudu, chytili ho kňazi, proroci a všetok ľud a povedali: Musíš zomrieť!

⁹Prečo si prorokoval v mene Hospodinovom, že sa tomuto domu stane ako Šílu a že toto mesto spustne a bude neobývané? Všetok ľud, ktorý bol v Hospodinovom dome, sa hrnul k Jeremiášovi.

¹⁰Keď sa judské kniežatá dopočuli o týchto slovách, vybrali sa z kráľovského paláca do domu Hospodina a posadili sa pri vchode Novej brány Hospodinovho domu.

¹¹Vtedy kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: Tento muž si zaslúži výrok smrti, pretože prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši.

¹²Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli.

¹³Teraz napravte svoje cesty a svoje zlé skutky a poslúchnite hlas Hospodina, svojho Boha. Potom Hospodin oľutuje nešťastie, ktoré vyslovil proti vám.

¹⁴Ja som predsa vo vašich rukách, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne.

¹⁵Len si dobre uvedomte, že ak ma usmrtíte, uvalíte nevinnú krv na seba, na toto miesto i na jeho obyvateľov, lebo Hospodin ma k vám naozaj poslal, aby som vám verejne povedal všetky tieto slová.

¹⁶No kniežatá a všetok ľud povedali kňazom a prorokom: Tento človek si nezasluhuje smrť, lebo k nám hovoril v mene Hospodina, nášho Boha.

¹⁷Spomedzi starších krajiny povstali muži a povedali všetkému zhromaždenému ľudu:

¹⁸V dňoch judského kráľa Chizkiju bol prorokom Micheáš z Mórešetu. Ten povedal všetkému judskému ľudu: Toto hovorí Hospodin zástupov: Sion zorú ako pole, Jeruzalem bude rumoviskom a chrámový vrch lesným rumoviskom.

¹⁹Usmrtil ho azda judský kráľ Chizkija alebo niekto z Judska? Či sa nebál Hospodina a neprosil ho, takže Hospodin oľutoval nešťastie, ktoré vyslovil proti nim? Či máme urobiť taký veľký zločin proti sebe samým?

²⁰Aj iný muž prorokoval v mene Hospodina, totiž Šemajov syn Urija z Kirjat Jearíma. Ten prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine rovnako ako hovoril Jeremiáš.

²¹Jeho slová počul kráľ Jójakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá. Kráľ sa ho usiloval usmrtiť. Keď sa to Urija dopočul, bál sa a ušiel do Egypta.

²²Kráľ Jójakim poslal svojich ľudí do Egypta, a to Elnátana, Akbórovho syna, a s ním iných mužov.

²³Tí vyviedli Uriju z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Jójakimovi. Ten ho dal usmrtiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobu obyčajných ľudí.

²⁴Achíkam, Šáfanov syn, však držal ochrannú ruku nad Jeremiášom, aby ho nevydali do rúk ľudu na usmrtenie.