¹Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o celom judskom ľude vo štvrtom roku judského kráľa Jójakima, Joziášovho syna — bol to prvý rok babylonského kráľa Nebúkadnecara —

²a ktoré prorok Jeremiáš oznámil všetkému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:

³Od trinásteho roka judského kráľa Joziáša, Amónovho syna, až dodnes je to dvadsaťtri rokov, čo mi zaznievalo Hospodinovo slovo. Hovoril som vám ho bez prestania, ale nepočúvali ste ma.

⁴Hospodin k vám stále posielal všetkých svojich služobníkov, prorokov, ale vy ste ich neposlúchali ani ste nezbystrili sluch, aby ste počuli:

⁵Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, potom budete bývať v krajine, ktorú dal Hospodin vám a vašim otcom na večné veky.

⁶Nechoďte za cudzími bohmi, aby ste im slúžili a klaňali sa im, nedráždi te ma výtvorom svojich rúk a ja vám nebudem robiť zle.

⁷Vy ste ma však neposlúchali — znie výrok Hospodina — ale hnevali ste ma výtvorom svojich rúk na vaše nešťastie.

⁸Toto hovorí Hospodin zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová,

⁹pošlem po všetky kmene severu — znie výrok Hospodina — aj po babylonského kráľa Nebúkadnecara, môjho sluhu, a privediem ich proti tejto krajine, proti jej obyvateľom a proti okolitým národom, uvalím na nich kliatbu a obrátim ich na hrôzu, posmech a trvalé pustošenie.

¹⁰Odstránim spomedzi nich hlas plesania, hlas radosti, hlas ženícha, hlas nevesty, zvuk mlynského kameňa a svetlo lampy.

¹¹Celá táto krajina sa stane púšťou a hrôzou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi.

¹²Keď sa naplní tých sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa a ten ľud — znie výrok Hospodina — pre ich hriech, ako aj krajinu Chaldejov, a premením ju na večnú pustatinu.

¹³Na tú krajinu zošlem na vyplnenie všetkých mojich slov, ktoré som vyslovil proti nej, všetko, čo je napísané v tejto knihe, ako prorok Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom.

¹⁴Zotročia ich mnohé národy a mocní králi a tak im odplatím podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.

¹⁵Toto mi povedal Hospodin, Boh Izraela: Vezmi z mojej ruky tento kalich s vínom hnevu a daj z neho piť všetkým národom, ku ktorým ťa posielam.

¹⁶Napijú sa, budú sa tackať a budú šalieť pred mečom, ktorý na nich pošlem.

¹⁷Vzal som teda kalich z Hospodinovej ruky a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Hospodin poslal:

¹⁸Jeruzalem, mestá Judska, jeho kráľov i kniežatá, aby som ich premenil na rumovisko, na predmet údesu, posmechu a kliatby, ako je to dnes.

¹⁹Napojil som i faraóna, egyptského kráľa, jeho služobníkov, jeho kniežatá a všetok jeho ľud,

²⁰celú zmiešaninu národov, všetkých kráľov krajiny Úc, všetkých kráľov krajiny Filištíncov, Aškalón, Gazu, Ekrón a zvyšky Ašdóda,

²¹Edóm, Moáb a Ammónčanov,

²²všetkých kráľov Týra, všetkých kráľov Sidona, kráľov pobrežia, ktoré je za morom;

²³Dedan, Tému, Búz a všetkých, ktorí si holia sluchy,

²⁴všetkých kráľov Arábie a všetkých kráľov zmiešaných národov, ktoré obývajú púšť;

²⁵všetkých kráľov Zimri, všetkých kráľov Élamu a všetkých kráľov Médska;

²⁶všetkých kráľov severu, blízkych i od seba vzdialených, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Šéšak však bude piť po nich.

²⁷Povieš im: Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, takže nepovstanete pre meč, ktorý posielam na vás.

²⁸Ak sa budú zdráhať vziať si z tvojej ruky kalich a piť, potom im povieš: Toto hovorí Hospodin zástupov: Musíte piť!

²⁹Hľa, v meste, ktoré sa nazýva podľa môjho mena, začínam s pohromou a vy by ste mali byť ušetrení? Nebudete ušetrení, lebo ja privolám meč proti všetkým obyvateľom zeme — znie výrok Hospodina zástupov.

³⁰Ty im prorokuj všetky tieto slová a povedz im: Hospodin skríkne z výsosti, zo svojho svätého príbytku vydá svoj hlas, hlasne skríkne nad svojou nivou, veselo zvolá ako lisovači hrozna na všetkých obyvateľov zeme.

³¹Dunenie prenikne až do končín zeme, lebo Hospodin má spor s národmi, súdi sa s každým telom, svojvoľníkov vydá meču — znie výrok Hospodina. Šéšak je kryptogram Babylonu tzv. atbaš, kde sa zamieňajú písmena hebr. abecedy v zrkadlovom postavení.

³²Toto hovorí Hospodin zástupov: Hľa, pohroma ide z národa na národ, veľká búrka sa dvíha od končín zeme.

³³V ten deň budú Hospodinom prebodnutí ležať od jedného konca zeme až po druhý; neoplačú ich, nepozbierajú ani nepochovajú, budú hnojom na povrchu poľa.

³⁴Kvíľte, pastieri, a kričte, zvíjajte sa, vodcovia stáda, pretože sa naplnil čas, aby vás zarezali; rozprášim vás a budete padať ako vzácne nádoby.

³⁵Niet útočiska pre pastierov ani úniku pre vodcov stáda.

³⁶Čuj krik pastierov, kvílenie vodcov stáda, lebo Hospodin pustoší ich pastvu,

³⁷hynú pokojné nivy pre pálčivý Hospodinov hnev.

³⁸Lev opustil svoju húštinu, lebo ich krajina sa stala pustatinou pre ničiaci meč a pre jeho pálčivý hnev.