¹Beda pastierom, ktorí nechávajú hynúť a rozháňajú stádo mojej pastviny — znie výrok Hospodina.

²Preto hovorí Hospodin, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali a rozptýlili moje stádo a nedohliadali ste naň. Ja vás navštívim pre vaše zlé skutky — znie výrok Hospodina.

³Ja pozbieram zvyšky svojho stáda zo všetkých krajín, kam som ich roztrúsil, a opäť ich privediem na ich pastvu, bude sa im dariť a rozmnožia sa.

⁴Dám im pastierov, ktorí ich budú pásť, nebudú sa viac obávať alebo strachovať a nebude z nich chýbať — znie výrok Hospodina.

⁵Hľa, prídu dni — znie výrok Hospodina — že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok. Bude panovať ako kráľ, bude si múdro počínať a v krajine bude konať podľa práva.

⁶Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. Toto je meno, ktorým sa budú volať: Hospodin je naša spravodlivosť.

⁷Preto hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina — keď už nebudú hovoriť: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol synov Izraela z Egypta,

⁸ale: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal. Vrátia sa do vlastnej krajiny.

⁹O prorokoch: Srdce mi puká v hrudi trasú sa mi všetky kosti, som ako opitý človek, ako muž premožený vínom pred Hospodinom a pred jeho svätými slovami.

¹⁰Veď zem je preplnená cudzoložníkmi, pre kliatbu smúti krajina, vysychajú stepné pastviny. Náhlia sa za zlým, ich silou je bezprávie.

¹¹Veď prorok i kňaz sa odcudzili, ba aj v mojom dome som našiel ich bezprávie — znie výrok Hospodina.

¹²Preto ich cesta bude klzká, vo tme sa potknú a padnú na nej. Zošlem na nich nešťastie v roku ich potrestania — znie výrok Hospodina.

¹³U prorokov Samárie som síce videl pohoršujúcu vec: prorokovali v mene Baála a zavádzali môj ľud, Izrael.

¹⁴No u jeruzalemských prorokov som videl ohavnosť: dopúšťali sa cudzoložstva a podvodu, utvrdzovali zločincov, aby nezanechali hriech. Pre mňa sú všetci ako Sodoma a jeho obyvatelia ako Gomora.

¹⁵Preto Hospodin zástupov hovorí o prorokoch toto: Veru nakŕmim ich palinou a napojím ich otrávenou vodou, lebo od jeruzalemských prorokov prešla bezbožnosť na celú krajinu.

¹⁶Toto hovorí Hospodin zástupov: Nepočúvajte slová prorokov, ktorí vám prorokujú, oni váš totiž zavádzajú. Hovoria iba vidinu vlastného srdca, ale nie to, čo je z Hospodinových úst.

¹⁷Tým, ktorí opovrhujú Hospodinovým slovom, stále hovoria: Budete mať pokoj! Každému, kto kráča so zatvrdnutým srdcom, hovoria: Nepríde na vás pohroma!

¹⁸Veď kto stál v rade Hospodinovej, aby videl a počul jeho slovo? Kto si všímal a počúval jeho slovo?

¹⁹Hľa, Hospodinova víchrica! Vzplanul hnev a víchor zúri nad hlavou bezbožníkov.

²⁰Hospodinov hnev sa neodvráti, kým nevykoná a nesplní plány svojho srdca. V posledných dňoch to jasne pochopíte!

²¹Neposlal som týchto prorokov, oni sa však ponáhľajú; nehovoril som k nim, oni predsa prorokujú.

²²Keby boli medzi mojimi radcami, oznámili by moje slová môjmu ľudu, odvrátili by ich od ich zlej cesty a od ich zlých skutkov.

²³Som Bohom iba zblízka? — znie výrok Hospodina — a zďaleka nie som Boh?

²⁴Ak sa niekto akokoľvek skryje, či ho nevidím? — znie výrok Hospodina. Či ja nenapĺňam nebesá i zem? — znie výrok Hospodina.

²⁵Počul som, čo hovoria proroci, ktorí prorokujú v mojom mene klamstvo. Hovoria: Mal som sen! Mal som sen!

²⁶Dokedy to bude takto? Je azda niečo v srdci prorokov, ktorí prorokujú klamstvo, čo sami vymysleli?

²⁷Nazdávajú sa, že svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, uvedú moje meno u môjho ľudu do zabudnutia, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baála?

²⁸Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva iba sen, kto však má moje slovo, nech moje slovo podáva pravdivo. Čo má spoločné slama so zrnom? — znie výrok Hospodina.

²⁹Či nie je moje slovo ako oheň — znie výrok Hospodina — a ako kladivo, čo drví skalu?

³⁰Preto ja som proti prorokom — znie výrok Hospodina — ktorí si navzájom kradnú moje slová.

³¹Som proti prorokom — znie výrok Hospodina — ktorí svoju reč prednášajú ako môj výrok.

³²Som proti tým prorokom, ktorí snívajú lži — znie výrok Hospodina — o nich rozprávajú a môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom uvádzajú do omylu. Ja som ich predsa neposlal ani nepoveril a vôbec tomuto ľudu nebudú na osoh— znie výrok Hospodina.

³³Ak sa ťa spýta tento ľud, prorok alebo kňaz: Čo je Hospodinovo bremeno? odpovieš im: Vy ste bremeno, preto vás odhodím — znie výrok Hospodina.

³⁴Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: Bremeno Hospodina! potrestám toho človeka i jeho dom.

³⁵Takto navzájom medzi sebou hovorte: Čo odpovedal Hospodin? Čo povedal Hospodin?

³⁶Hospodinovo bremeno viac nespomínajte, lebo pre každého je bremenom jeho slovo. Prekrútili ste slová živého Boha, Hospodina zástupov, nášho Boha.

³⁷Toto povieš prorokovi: Čo ti odpovedal Hospodin? alebo: Čo povedal Hospodin?

³⁸Ak však budete hovoriť: Bremeno Hospodina, tak Hospodin odpovie: Keďže ste použili toto slovo — Bremeno Hospodina, hoci som vám zakázal, aby ste hovorili: Bremeno Hospodina,

³⁹určite zodvihnem a odhodím od seba vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom.

⁴⁰Zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne.