¹Toto hovorí Hospodin: Zostúp do domu judského kráľa a tam povedz toto slovo:

²Povieš: Počuj slovo Hospodina, judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji sluhovia a tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate cez tieto brány.

³Toto hovorí Hospodin: Prisluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte okrádaného z ruky násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu nepoškodzujte a neutláčajte, nevinnú krv neprelievajte na tomto mieste.

⁴Ak budete naozaj dodržiavať toto slovo, králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, povezú sa na vozoch a koňoch, oni, ich sluhovia a ich ľud.

⁵Ak však nebudete počúvať tieto slová, prisahám na seba — znie výrok Hospodina — tento dom bude rumoviskom.

⁶Veď toto hovorí Hospodin o dome judského kráľa: Gileádom si mi, temenom Libanonu, obrátim ťa však na púšť, na neobývané mestá.

⁷Zasvätím ničiteľov proti tebe, mužov so zbraňou, vyrúbu tvoje vyberané cédre a pohádžu ich do ohňa.

⁸Mnohé národy prejdú popri tomto meste a jeden druhého sa bude pýtať: Prečo Hospodin takto urobil s týmto veľkým mestom?

⁹Odpovedia im: Pretože opustili zmluvu s Hospodinom, svojím bohom, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im.

¹⁰Nežiaľte za zomrelým, nenariekajte na ním, radšej žiaľte za odchádzajúcim, lebo sa už nevráti a neuvidí svoj rodný kraj.

¹¹Toto hovorí Hospodin o Joziášovom synovi Šallumovi, judskom kráľovi, ktorý panoval namiesto svojho otca Joziáša a odišiel z tohto mesta: Už sa sem viac nevráti,

¹²ale na mieste, kam ho odviedli, zomrie a už neuvidí túto krajinu.

¹³Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivo a svoje horné izby bez práva, kto svojho blížneho núti slúžiť zadarmo a nedá mu zaslúženú mzdu,

¹⁴kto hovorí: Postavím si rozľahlý dom a priestranné horné izby! Vyseká si okná, dom obloží cédrom a zafarbí na červeno.

¹⁵Stal si sa kráľom, aby si sa pýšil cédrom? Či tvoj otec nejedol a nepil? Vysluhoval však právo a spravodlivosť a mal sa dobre.

¹⁶Dopomáhal k právu biednemu a chudobnému a mal sa dobre. Neznamená to poznať mňa? — znie výrok Hospodina.

¹⁷Ty však nemáš oči a srdce pre iné ako pre vlastný zisk, pre prelievanie nevinnej krvi, pre útlak a vydieranie.

¹⁸Preto toto hovorí Hospodin judskému kráľovi Jójakimovi, Joziášovmu synovi: Nebudú za ním žialiť: Ach, brat môj! Ach, sestra! Nebudú za ním žialiť: Ach, pane! Ach, veličenstvo!

¹⁹Vystroja mu oslí pohreb: vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema.

²⁰Vystúp na Libanon a krič, aj na Bášane vydaj svoj hlas a krič z Abárimu, veď sú porazení všetci tvoji milenci.

²¹Prihováral som sa ti, keď si bola v bezpečí, ale povedala si: Nechcem počuť! To je tvoje správanie od mladosti — nepočúvala si môj hlas.

²²Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor, tvoji milenci pôjdu do zajatia, vtedy sa budeš hanbiť a budeš potupená pre svoje zlé skutky.

²³Ty, ktorá bývaš na Libanone, ktorá hniezdiš na cédroch, ako len budeš stonať, keď prídu na teba pôrodné bolesti, kŕče ako na rodičku.

²⁴Akože žijem — znie výrok Hospodina — keby Jójakimov syn Konja, judský kráľ, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ho odtiaľ.

²⁵Vydám ťa do ruky tých, čo striehnu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebúkadnecara, babylonského kráľa, a do ruky Chaldejov.

²⁶Zahodím teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zomriete.

²⁷Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa nevrátia.

²⁸Je azda tento muž, Konja, bezcennou a odhodenou nádobou, náradím, ktoré nikto nechce? Prečo on a jeho potomstvo sú odvrhnutí, zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?

²⁹Krajina, krajina, krajina, počuj Hospodinovo slovo!

³⁰Toto hovorí Hospodin: Zapíšte tohto muža ako bezdetného, ako človeka, ktorý nemal úspech vo svojich dňoch, lebo nikomu z jeho potomstva sa nepodarí sedieť na Dávidovom tróne a znova panovať v Judsku.