¹Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.

²Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici.

³Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude súdiť.

⁴Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy.

⁵Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia:

⁶Ja, Hospodin som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,

⁷aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote.

⁸Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám.

⁹Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.

¹⁰Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme.

¹¹Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kedaru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr.

¹²Nech vzdávajú česť Hospodinovi a jeho chválu nech oznámia ostrovom.

¹³Hospodin vystúpi ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov.

¹⁴Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň.

¹⁵Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky zmením na ostrovy a močiare vysuším.

¹⁶Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.

¹⁷Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: Vy ste naši bohovia.

¹⁸Počúvajte hluchí, slepí otvorte oči, aby ste videli.

¹⁹Kto je slepý, ak nie môj služobník? Kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako môj obľúbenec a hluchý ako služobník Hospodina?

²⁰Videl si mnohé veci, ale nevšimol si si ich, a pri otvorených ušiach si nepočul.

²¹Hospodinovi sa zaľúbilo pre svoju vernosť zveľadiť a osláviť svoju náuku.

²²Je to však ľud olúpený a ozbíjaný. Všetci sú chytení v jamách a ukrytí vo väzniciach, stali sa korisťou a niet vysloboditeľa, sú lupom a nik nepovie: Vráť ich.

²³Kto z vás to sluchom zachytil a spozornel, aby počúval, čo nastane?

²⁴Kto vydal ako korisť Jákoba a Izrael lupičom? Či to nebol Hospodin, proti ktorému sme hrešili? Ale oni nechceli kráčať po jeho cestách a nepočúvali jeho náuku.

²⁵Preto vylial na Izrael svoj rozhorčený hnev a vojnové násilie, pálil ho zo všetkých strán, ale on nechápal, spaľoval ho, no neuvažoval o tom.