¹Odmlčte sa predo mnou ostrovy, nech si národy obnovia svoju silu, nech sa priblížia a povedia: Spoločne chceme predstúpiť pred súd.

²Kto vzbudí od východu toho, ktorému ide na každom kroku v ústrety víťazstvo, ktorý si podrobí národy a podmaní kráľovstvá, a ktoré jeho meč premieňa na prach a jeho luk ich rozmetá ako slamu?

³Prenasleduje ich, nerušene postupuje, jeho nohy akoby nechodili po ceste.

⁴Kto to vykonal a spôsobil? Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia, ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — ja som to!

⁵Ostrovy to videli a zhrozili sa, končiny zeme sa trasú, približujú sa a prichádzajú.

⁶Každý pomáha svojmu blížnemu a svojmu bratovi hovorí: Buď silný!

⁷Kováč posmeľuje zlatníka a zlatotepec hovorí o spoji tomu, čo kuje na nákove: je dobrý! Modlu upevnil klincami, aby sa nekývala.

⁸Ty však, Izrael, môj služobník, Jákob, ktorého som si vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho miláčika,

⁹ktorého som priviedol z končín zeme, teba som povolal z najvzdialenejších končín a povedal som ti: Ty si môj služobník, teba som si vyvolil a nezavrhol.

¹⁰Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou.

¹¹Hľa, zahanbia sa a na posmech vyjdú všetci, čo sa zlostia na teba a v ničotu sa obrátia a zahynú tí, čo majú s tebou spor.

¹²Budeš ich hľadať, ale nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú, v ničotu a márnosť sa premenia tí, čo broja proti tebe.

¹³Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti pomáham.

¹⁴Neboj sa červík Jákob, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham — znie výrok Hospodina — tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.

¹⁵Hľa, urobím z teba mlátiaci smyk, nový a s mnohými ostrými zubmi, rozdrvíš a rozmlátiš vrchy a pahorky premeníš na plevy.

¹⁶Preoseješ ich, vietor ich uchytí a víchrica ich rozmetie. Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Izraela.

¹⁷Úbožiaci a bedári hľadajú vodu, a niet jej. Ich jazyk vysychá od smädu. Ja, Hospodin, im odpoviem, ja, Boh Izraela, ich neopustím.

¹⁸Na pustých úbočiach vytvorím rieky a uprostred údolia pramene, púšť zmením na jazero a suchú zem na vodné žriedla.

¹⁹Na púšti zasadím céder, akáciu, myrtu a olivu. V stepi zasadím cyprus, platan a spolu s nimi jedľu.

²⁰Nech vidia a spoznajú, nech uvažujú a pochopia všetci dovedna, že to urobila ruka Hospodina a Svätý Izraela to stvoril.

²¹Predneste svoj spor, hovorí Hospodin, predložte svoje dôkazy, hovorí kráľ Jákoba.

²²Nech predstúpia a nech nám oznámia, čo sa má stať! Oznámte, čo bolo na začiatku, a vezmeme si to k srdcu, nech spoznáme ich koniec; alebo nám zvestujte, čo príde!

²³Oznámte, čo príde v budúcnosti, a tak spoznáme, že vy ste bohovia! Urobte niečo dobré alebo zlé, budeme sa spolu triasť a báť.

²⁴Hľa, vy ste menej ako nič, a vaše dielo je nanič, ohavný je ten, čo si vás volí.

²⁵Vzbudil som ho od severu a on prišiel, od východu slnka bol povolaný v mojom mene. Pošliape vladárov ako blato, ako hrnčiar šliape hlinu.

²⁶Kto to oznamoval od začiatku, aby sme to vedeli, a oddávna, aby sme povedali: Má pravdu? Veď nik to neoznámil a nik to nezvestoval, veď nik nepočul vašu reč.

²⁷Ako prvý som hlásal Sionu: Hľa, tu sú! A Jeruzalemu dám hlásateľa radostnej zvesti.

²⁸Hľadím, a niet nikoho, niet medzi nimi radcov, aby odpovedali, keď sa ich opýtam.

²⁹Hľa, všetci sú ničota a ich skutky sú ničím, prázdny vietor sú ich uliate sochy.