¹Výrok proti Moábu. Áno, v noci bol zničený, Á r Moáb bol spustošený; áno, v noci bol zničený, Kír Moáb bol spustošený.

²Dibón vystupuje do chrámu, na výšiny plakať, na Nebó a do Médeby, Moáb žiali. Na každej hlave je plešina, každá brada je oholená,

³na jeho uliciach sa obliekajú do vrecoviny, na jeho strechách a námestiach všetci kvília, začínajú plakať.

⁴Chešbón a Eleále kričí, ich hlas počuť až po Jahac, preto sa ozbrojenci Moábu trasú, celí sa chvejú.

⁵Moje srdce kričí kvôli Moábu, jeho utečenci sú až po Cóar, v Eglat Šelišija. S plačom vystupujú po luchítskych úbočiach, na ceste do Choronaimu sa stupňuje nárek nad skazou.

⁶Nimrímske vody spustnú, vyschla tráva, nová nerastie, niet viac zelene.

⁷Preto to, čo im zostalo a čo si zachránili, nesú za Vŕbový potok.

⁸Krik sa vznášal okolo hraníc Moábu, jeho kvílenie dosiahlo až Eglaim, až po Beer Elím počuť jeho kvílenie.

⁹Vody Dimónu sú plné krvi, a predsa zošlem na Dimón ďalšie pohromy: leva pošlem na zachránených Moábu i na tých, čo zostanú v krajine.