¹Kam šiel tvoj milý, najkrajšia žena, kam sa tvoj milý obrátil? S tebou ho pohľadáme.

²Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým záhonom, aby pásol medzi záhradami a natrhal ľalie.

³Ja patrím svojmu milému a môj milý zase mne, pastierovi uprostred ľalií.

⁴Krásna si, priateľka moja, ako Tirca, pôvabná ako Jeruzalem, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami.

⁵Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma vzrušujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupujú z Gileádu.

⁶Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vychádzajú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat. Žiadnej mláďa nechýba.

⁷Ako krížalky granátového jablka sú tvoje sluchy za závojom.

⁸Šesťdesiat je kráľovien, osemdesiat vedľajších žien a diev bez počtu,

⁹ale moja holubica je jediná, moja bezchybná, jedináčka svojej matky, čistá pre tú, čo ju porodila. Videli ju devy a nazvali ju šťastnou, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali.

¹⁰Kto je tá, čo sa díva nadol ako zora, krásna ako luna, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami.

¹¹Zišla som do orechových záhrad, uvidieť púčky v údolí, pozrieť sa, či už vinič vyháňa a či kvitnú granátovníky.

¹²Ani som si neuvedomila, vzali ma do vozov Ammínadaba.