¹Vošiel som do svojej vinice, sestra moja, snúbenica, oberám svoju myrhu i s balzamom, ochutnávam svoj medový plást, pijem svoje víno a mlieko. Jedzte, priatelia, pite, opájajte sa nežnosťami!

²Spím, ale srdce mi bdie. Môj milý klope: Otvor mi, sestra moja, priateľka moja, holubica moja, moja dokonalá, lebo hlavu mám celú od rosy, kadere svoje od nočných kropají.

³Sukňu som si vyzliekla, mám si ju azda znova obliecť? Nohy som si umyla, mám si ich azda znova zašpiniť?

⁴Milý môj cez okno natiahol ruku a moje vnútro zatúžilo po ňom.

⁵Vstala som otvoriť môjmu milému, z mojich rúk kvapkala myrha, cez prsty myrha mi pretekala na rukoväť závory.

⁶Otvorila som môjmu milému, ale môj milý už odbehol, odišiel. Keď hovoril, bola som ako bez seba. Hľadala som ho, ale nenašla, volala som ho, ale neodpovedal mi.

⁷Našli ma však strážcovia, ktorí obchádzajú mesto. Strážcovia hradieb ma zbili, doráňali, aj vrchné rúcho zo mňa strhli.

⁸Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské: Ak nájdete môjho milého, čo mu oznámite? To, že som chorá od lásky!

⁹O čo je tvoj milý lepší než iní, najkrajšia žena? O čo je tvoj milý lepší než iní, keď nás tak zaprisahávaš?

¹⁰Môj milý je svieži a červenolíci, najlepší z tisícov.

¹¹Jeho hlava je sťa lesknúce sa rýdze zlato. Jeho kadere sú ako strapce datľovej palmy, čierne ako havran.

¹²Jeho oči sú ako holubice nad vodnými bystrinami, v mlieku vykúpané, sťa vsadené drahokamy.

¹³Jeho líca sú balzamová hriadka zarastená voňavými bylinkami. Jeho pery sú ľalie, rosia myrhu, ktorá preteká.

¹⁴Jeho ruky sú ako zlaté prúty vykladané drahokamom. Jeho brucho je slonovinový skvost obložený zafírmi.

¹⁵Jeho stehná sú stĺpy z bieleho mramoru položené na zlatých podstavcoch. Jeho výzor je ako Libanon, vzácny je sťa cédre.

¹⁶Jeho podnebie je presladké, celý je príťažlivý. Taký je môj milý, taký je môj priateľ, dcéry jeruzalemské!