¹Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a zaviazal si sa za cudzieho človeka,

²ak si sa zaplietol do výrokov svojich úst, a chytil si sa do rečí svojich úst,

³urob toto, syn môj, aby si sa zachránil: pretože si padol do rúk svojho blížneho, choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho.

⁴Nedožič spánok očiam ani zdriemnutie mihalniciam!

⁵Unikni ako gazela z ruky poľovníka, ako vtáča z ruky vtáčkara.

⁶Lenivec, zájdi k mravenisku, pozoruj cestičky mravca a zmúdrej.

⁷Hoci nemá vodcu, predstaveného ani vládcu,

⁸v lete si pripravuje potravu, cez žatvu si zhromažďuje pokrm.

⁹Lenivec, dokedy budeš vyspávať, kedy vstaneš zo spánku?

¹⁰Ešte si pospať, zdriemnuť trochu, ešte si zložiť ruky a odpočívať —

¹¹no bieda príde k tebe ako tulák a núdza sťa ozbrojený muž.

¹²Naničhodník, podliak je ten, čo si vykračuje s falošnosťou v ústach,

¹³žmurká okom, naznačuje nohami, ukazuje prstami,

¹⁴vo svojom zvrátenom srdci snuje neustále zlo a rozosieva zvady.

¹⁵Preto ho náhle postihne záhuba, zaraz bude zničený a nebude mu pomoci.

¹⁶Šesť vecí nenávidí Pán, sedem je pre neho ohavnosťou:

¹⁷pyšné oči, falošný jazyk, ruky, čo prelievajú nevinnú krv,

¹⁸srdce, čo snuje podlé plány, nohy, čo náhlivo bežia za zlom,

¹⁹falošný svedok, čo šíri lži, a ten, čo vyvoláva zvady medzi bratmi.

²⁰Syn môj, dodržiavaj prikázania svojho otca a neopúšťaj poučenie svojej matky!

²¹Priväzuj si ich stále na srdce, obopni si ich okolo hrdla!

²²Na tvojich cestách ťa budú viesť, keď zaspíš, budú ťa strážiť, keď sa prebudíš, budú sa ti prihovárať.

²³Prikázanie je totiž lampou, poučenie svetlom, výčitky pri výchove sú cestou života —

²⁴uchránia ťa od zlej ženy a od úlisného jazyka cudzinky.

²⁵Nebaž v srdci po jej kráse, nedaj sa opantať jej mihalnicami.

²⁶Veď prostitútke stačí aj peceň chleba, no žena iného muža chce uloviť vzácny život.

²⁷Môže vari muž v hrudi držať oheň a nespáliť si odev?

²⁸Môže azda človek chodiť po žeravom uhlí a nepopáliť si nohy?

²⁹Takto pochodí ten, čo vchádza k žene svojho blížneho, nebude bez viny, ktokoľvek sa jej dotkne.

³⁰Ľudia neopovrhnú zlodejom, ktorý kradne, aby sa nasýtil, keď hladuje,

³¹ale keď ho chytia, nahradí to sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu.

³²Ten, čo cudzoloží so ženou, stratil rozum, kto to robí, zničí sám seba.

³³Postihnú ho rany a potupa, jeho hanba nebude zotrená.

³⁴Veď žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň pomsty.

³⁵Nepristúpi na nijaké výkupné, neuspokojí sa, aj keby si znásobil úplatok.