¹Syn môj, všimni si moju múdrosť, k mojej rozumnosti nakloň svoje ucho,

²aby si si zachoval rozvahu a tvoje pery uchránili poznanie.

³Pery cudzej ženy síce pretekajú medom, jej ústa sú slizkejšie než olej,

⁴ale jej koniec je horký ako palina a ostrý ako dvojsečný meč.

⁵Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia,

⁶nedrží sa cesty života, ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam.

⁷Preto ma teraz, synovia, počúvajte a neodkláňajte sa od výrokov mojich úst.

⁸Vzdiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,

⁹aby si tak svoju česť nevydal iným a svoje roky surovcovi,

¹⁰aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocou a dom cudzinca neobohatil tvojou námahou.

¹¹Inak budeš na konci stenať, keď bude hynúť celé tvoje telo.

¹²Potom povieš: Ako som len nenávidel napomínanie a moje srdce pohŕdalo výčitkami,

¹³nepočúval som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili.

¹⁴Takmer som upadol do úplného zla uprostred zhromaždenia a spoločenstva.

¹⁵Pi vodu z vlastnej studne, vodu vyvierajúcu z tvojej studničky!

¹⁶Majú sa vylievať von tvoje pramene a po uliciach potoky vôd?

¹⁷Nech patria len tebe samému a nie s tebou aj cudzincom!

¹⁸Nech je požehnaný tvoj prameň, raduj sa zo ženy svojej mladosti!

¹⁹Je sťaby utešená laň a pôvabná srna; nech ťa opájajú jej prsia po celý čas, ustavične sa kochaj v jej láske.

²⁰Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj, prečo by si mal objímať ňadrá inej?

²¹Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.

²²Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti, bude zovretý v putách svojich hriechov.

²³Zomrie, lebo sa mu nedostalo výchovy, bude sa zmietať pre svoju veľkú hlúposť.