1Slová kráľa Lemúela a výpovede, ktorými ho poúčala jeho matka.
2Ó, syn môj, ó, syn môjho života! Ó, syn mojich sľubov!
3Nevydávaj svoju silu ženám a svoj údel tým, ktoré ničia kráľov.
4Nepatrí sa kráľom, Lemúel, kráľom sa nepatrí piť víno a panovníkom opojný nápoj,
5aby azda pri popíjaní nezabudli na príkazy a neprekrútili právo všetkých chudobných.
6Dávajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, čo majú trpký život,
7nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nech si už na svoju núdzu nespomenie!
8Otvor svoje ústa namiesto nemého a za práva všetkých slabých.
9Otvor svoje ústa, spravodlivo súď a zastávaj sa práva chudobných a núdznych!
10Kto nájde ženu statočnú? Je omnoho cennejšia než perly.
11Srdce jej muža jej dôveruje, nebude mu chýbať zisk.
12Hospodári mu dobre, nie zle, po celý svoj život.
13Dbá o dostatok vlny a ľanu, vlastnými rukami s chuťou pracuje.
14Podobá sa lodiam kupcov, svoj chlieb priváža zďaleka.
15Vstáva ešte za noci, aby dala pokrm svojmu domu a príkazy svojim slúžkam.
16Vyhliadne si pole a kúpi ho, z ovocia svojich rúk vysádza vinicu.
17Bedrá si silou opáše a posilní si ramená.
18Okusuje, aké dobré je jej počínanie, jej lampa v noci nezhasína.
19Jej ruky siahajú po praslici, jej dlane sa chopia vretena.
20Svoju dlaň otvára chudobnému a k núdznemu svoje ruky vystiera.
21Nebojí sa o svoj dom, keď sneží, lebo všetci v dome majú po dva odevy.
22Narobila si prikrývky, jej odev je z jemného ľanu a purpuru.
23Jej manžel je známy v bránach, keď zasadá so staršími krajiny.
24Vyrába a predáva plátno, kupcom dodáva opasky.
25Sila a dôstojnosť sú jej odevom, s úsmevom sa díva na nastávajúci deň.
26Ústa otvára v múdrosti a na jazyku má láskavé poučenie.
27Dozerá na chod domácnosti a neje z chleba povaľačov.
28Keď vstanú jej synovia, blahorečia jej, aj jej muž ju zahŕňa pochvalou:
29statočne si vedú mnohé ženy, ale ty ich všetky predstihneš!
30Šarm je klamlivý a krása prchavá, ale žena, čo má bázeň pred Hospodinom, zasluhuje si chválu.
31Dajte jej z ovocia jej rúk, nech ju chvália v bránach jej skutky!