¹Slová Agura, Jakeho syna. Výrok tohto muža vynesený I tíelovi, Itíelovi a Ukalovi.

²Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný a nemám ľudský rozum,

³nenaučil som sa múdrosti a nemám ani poznanie o N ajsvätejšom.

⁴Kto vystúpil do neba a odtiaľ zostúpil? Kto do svojej hrsti vietor nazbieral? Kto zabalil vodu do plášťa? Ktože vytýčil všetky končiny zeme? Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? I sto to vieš!

⁵Každá Božia reč je preverená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú.

⁶Nepridávaj nič k jeho slovám, aby ťa nepotrestal a neusvedčil z klamstva.

⁷Odve veci ťa prosím, neodopri mi ich prv, než zomriem:

⁸Vzdiaľ odo mňa klamstvo a lživé slovo! Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo, udeľ mi toľko chleba, koľko potrebujem,

⁹aby som sa nepresýtil, nezaprel ťa a nepovedal: Kto je Pán? Aby som neschudobnel a nekradol a nezneuctil tak meno svojho Boha.

¹⁰Neohováraj sluhu pred jeho pánom, aby ťa nepreklial, aby si ty neniesol trest.

¹¹Je pokolenie, čo preklína svojho otca a svoju matku nežehná;

¹²pokolenie, čo sa pokladá za čisté a pritom nie je obmyté od špiny;

¹³pokolenie — ako len povýšene hľadí a namyslene žmurká viečkami!

¹⁴Je pokolenie, čo má zuby ako meče a čeľuste sťa nože, aby pohltilo ponížených zo zeme a biednych spomedzi ľudí.

¹⁵Pijavica má dve dcéry, kričia: Daj, daj! Sú tri veci, čo sa nikdy nenasýtia, totiž štyri, čo nepovedia Dosť!:

¹⁶podsvetie a neplodné lono, zem stále smädná po vode a oheň, čo nikdy nepovie: Dosť!

¹⁷Oko, čo sa posmieva otcovi, a pohŕda poslušnosťou voči matke, vyďobú havrany z údolia a zožerú ho orlie mláďatá.

¹⁸Tieto tri veci sú mi podivné, vlastne štyri, čo nechápem:

¹⁹cestu orla na nebi, cestu hada po skale, cestu lode po morskej hlbine a cestu muža k dievčaťu.

²⁰Taká je aj cesta cudzoložnice: naje sa, utrie si ústa a povie: Neurobila som nič neprístojné.

²¹Pred tromi vecami sa chveje zem, vlastne štyri uniesť nemôže:

²²sluhu, čo kraľuje, hlupáka, čo pažravo hltá chlieb,

²³nehanebnicu, čo sa vydáva, a slúžku, čo zaberie miesto svojej panej.

²⁴Tieto štyri, hoci drobné zemské tvory, sú výnimočne múdre:

²⁵mravce — národ bez sily, a predsa si v lete vedia pripraviť potravu;

²⁶damany — národ bez moci, a vedia si stavať brlohy v skale;

²⁷kobylky, hoci nemajú kráľa, predsa všetky tiahnu v šíkoch;

²⁸jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, predsa bývajú v kráľovských palácoch.

²⁹Títo traja vznešene vykračujú, vlastne štyria, čo pyšne pochodujú:

³⁰lev, najmocnejší medzi zvieratami, neustúpi pred ničím,

³¹nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svojho ľudu.

³²Ak si hlúpy a vyťahuješ sa alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ústa!Malý hlodavec žijúci v severnej Afrike a na Blízkom východe.

³³Veď trepaním smotany vznikne maslo, úder na nos spôsobí krvácanie a tlak hnevu vyvolá spor.