¹Kto sa oddeľuje od druhých, uspokojuje svoje chúťky, stavia sa proti každému overenému poznatku.

²Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale vo vyjadrovaní svojich myšlienok.

³Tam, kde vkročí bezbožník, prichádza aj opovrhnutie a s hanbou potupa.

⁴Slová z ľudských úst sú hlboké vody, prameň múdrosti je rozvodnený potok.

⁵Nie je dobré nadržiavať bezbožníkovi a odstrčiť spravodlivého na súde.

⁶Pery privádzajú blázna do hádky, jeho ústa volajú po bitke.

⁷Ústa sú bláznovi na skazu a jeho pery sú pre neho pascou.

⁸Slová klebetníka sú ako maškrty, schádzajú až na dno žalúdka.

⁹Aj ten, kto je vo svojej práci nedbanlivý, je bratom ničiteľa.

¹⁰Hospodinovo meno je pevná veža, spravodlivý do nej zuteká a je v bezpečí.

¹¹Majetok pre boháča je ako opevnené mesto, javí sa mu sťa nedostupná hradba.

¹²Pred skazou býva srdce človeka povýšenecké, slávu však predchádza pokora.

¹³Odpovedať skôr, ako si vypočul, je hlúpe a hanebné.

¹⁴Ten, čo má mužného ducha, zvládne chorobu, kto však znesie duchom zroneného?

¹⁵Rozumné srdce získava poznanie a ucho múdrych ho vyhľadáva.

¹⁶Dar kliesni cestu človeku, privádza ho k mocným.

¹⁷Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho.

¹⁸Lós zakončuje zvady a rozsudzuje mocnárov.

¹⁹Urazený brat je nedostupnejší než opevnené mesto, zvady sú ako závory pevnosti.

²⁰Z ovocia úst sa sýti vnútro človeka, úroda pier ho nasýti.

²¹Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov.

²²Kto našiel ženu, našiel dobro a zadovážil si priazeň Hospodina.

²³Chudobný prosí o zmilovanie, no bohatý odpovie drsno.

²⁴Niekto má priateľov, čo sú mu na škodu, je však aj taký priateľ, čo sa pripúta viac než brat.