¹Lepší je kúsok suchého chleba v pokoji ako dom plný obetných hostín so zvadou.

²Múdry sluha bude vládnuť nad pánovým synom, čo robí hanbu, a s bratmi sa rozdelí o dedičstvo.

³Taviaca nádoba je na striebro a pec na zlato, srdcia však skúša Hospodin.

⁴Ničomník počúva podlé pery, klamár nakláňa sluch k zlomyseľnému jazyku.

⁵Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho neminie trest.

⁶Korunou starcov sú ich vnuci a ozdobou synov ich otcovia.

⁷Nepristanú hlupákovi zbytočné reči, o to menej lživé reči vládcovi.

⁸Úplatok je v očiach darcu ako talizman, kamkoľvek sa obráti, má úspech.

⁹Kto prehliadne previnenie, usiluje sa o lásku, kto ďalej o ňom rozpráva, rozdeľuje priateľov.

¹⁰Výčitka zapôsobí na rozumného viac ako sto palíc na blázna.

¹¹Zlý vyhľadáva iba vzburu, no proti nemu bude vyslaný ukrutný posol.

¹²Radšej stretnúť medvedicu zbavenú mláďat ako blázna v jeho šialenstve.

¹³Nešťastie neopustí dom toho, kto sa za dobré odpláca zlým.

¹⁴Začiatok zvady je ako vypustenie vôd, a tak zanechaj hádku skôr, ako vybuchne. Myslí sa na syna sluhovho pána.

¹⁵Vyhlásenie bezbožníka za spravodlivého a spravodlivého za bezbožníka — jedno aj druhé sa Hospodinovi protiví.

¹⁶Načo sú peniaze v ruke blázna?! Kúpi si múdrosť? Veď nemá rozum!

¹⁷Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.

¹⁸Človek, čo stratil rozum, si tľapne dlaňou a dáva záruku za svojho blížneho.

¹⁹Previnenie má rád ten, čo miluje hádky, ten, kto zvyšuje svoju bránu, vyhľadáva zánik.

²⁰Kto má skazené srdce, nenájde šťastie, kto má falošný jazyk, upadne do nešťastia.

²¹Kto splodil pomäteného, je zarmútený, otec nezakúsi radosť z hlupáka.

²²Radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti.

²³Bezbožník berie bokom úplatok a tak prekrúca chodníky práva.

²⁴Na tvári rozumného sa zračí múdrosť, ale oči blázna hľadia na kraj zeme.

²⁵Pomätený syn prináša svojmu otcovi len trápenie a trpkosť tej, čo ho porodila.

²⁶Nie je dobré pokutovať spravodlivého ani biť urodzených za ich statočnosť.

²⁷Kto sa krotí v reči, nadobúda poznanie, pokojný duchom je rozumný človek.

²⁸Ak mlčí, aj pochábľa pokladajú za múdreho, a za rozumného, keď má zatvorené pery. Na pozadí toho obrazu je silná kritika pýchy. Už bláznov pohľad prezrádza, že je mimo skutočnosti.