¹Zbormajstrovi na nápev Mútlabbén. Dávidov žalm.

²Oslavovať budem Hospodina celým srdcom. Chcem vyrozprávať všetky tvoje obdivuhodné skutky.

³Budem sa radovať a jasať v tebe, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

⁴Moji nepriatelia ustúpia, potknú sa a zhynú pred tebou,

⁵lebo si obhájil moje právo a rozriešil môj spor. Zasadol si na trón, Sudca spravodlivý.

⁶Pokarhal si pohanov a zahubil bezbožníka, ich meno si vytrel na večné veky.

⁷Po nepriateľoch zostali navždy len trosky, zbúral si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

⁸Hospodin však tróni naveky, súdny stolec má pripravený.

⁹On bude spravodlivo súdiť svet, národy rozsúdi podľa práva.

¹⁰Hospodin je útočiskom utláčanému, útočiskom v čase súženia.

¹¹V teba dúfajú tí, čo poznajú tvoje meno, veď ty, Hospodin, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

¹²Ospevujte Hospodina, ktorý tróni na Sione, zvestujte národom jeho skutky.

¹³Veď ten, ktorý pomstí krv, pamätá na ubiedených, nezabúda na ich kvílenie.

¹⁴Zmiluj sa nado mnou, Hospodin! Pozri, ako ma sužujú tí, čo ma nenávidia! Vytrhni ma z brán smrti,

¹⁵aby som mohol hlásať všetku tvoju velebnosť v bránach dcéry Siona a plesať, že si ma zachránil.

¹⁶Pohania padli do jamy, ktorú vykopali, noha im uviazla v sieti, ktorú nastražili.

¹⁷Hospodin sa dal poznať pri súde, ktorý konal; bezbožník uviazol v diele svojich rúk. — Higgájón. — Sela —

¹⁸Do ríše mŕtvych sa prepadnú bezbožníci, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha.

¹⁹Chudobný však nezostane natrvalo zabudnutý, ani nádej utrápených nikdy nezhynie.

²⁰Povstaň, Hospodin, nech sa človek nevystatuje, nech sú pohania súdení pred tvojou tvárou.

²¹Zastraš ich, Hospodin, nech zvedia pohania, že sú len ľuďmi. — Sela —