¹Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia?

²Spupnosť bezbožníka spaľuje chudáka. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil.

³Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom.

⁴Bezbožník hovorí povýšene: Boh sa nestará, Boha niet. Také je celé jeho zmýšľanie.

⁵Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom.

⁶Myslí si: Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne.

⁷Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť.

⁸Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných.

⁹V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete.

¹⁰Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov.

¹¹Myslí si: Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí.

¹²Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!

¹³Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: Ty to nevyskúmaš?

¹⁴Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote.

¹⁵Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne.

¹⁶Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny.

¹⁷Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho.

¹⁸Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach.