1Asáfov žalm. Bože, do tvojho dedičstva vtrhli pohania, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem zmenili na rumovisko.
2Mŕtvoly tvojich služobníkov vydali za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich zbožných dravej zveri.
3Ich krv prelievali ako vodu okolo Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.
4Svojim susedom sme sa stali terčom potupy, svojmu okoliu sme na posmech a hanu.
5Dokedy ešte, Hospodin? Chceš sa stále hnevať? Dokedy bude tvoja žiarlivosť horieť ako oheň?
6Vylej svoje rozhorčenie na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, na kráľovstvá, čo nevzývajú tvoje meno!
7Veď zožierali Jákoba a pustošili jeho obydlia.
8Nevyčítaj nám viny predkov, ponáhľaj sa nám v ústrety so svojím zľutovaním, lebo sme celkom bezmocní.
9Pomôž nám, Bože, naša spása, pre slávu svojho mena! Vysloboď nás a odpusť nám hriechy pre svoje meno!
10Prečo majú pohania vravieť: Kde je ich Boh? Nech pohania pred našimi očami poznajú pomstu za preliatu krv tvojich sluhov!
11Nech k tebe prenikne vzdychanie zajatých! Mocou svojho ramena zachovaj synov odsúdených na smrť.
12Našim susedom sedemnásobne odplať do lona hanobenie, ktorým ťa tupili, Pane!
13My, tvoj ľud, ovce na tvojej pastve, budeme ti ďakovať naveky, z pokolenia na pokolenie rozprávať o tvojich chvályhodných činoch.