¹Asáfov poučný žalm. Ľud môj, počúvaj moje poučenie! Svoje ucho nakloň k slovám mojich úst.

²Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias,

³čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali.

⁴Nezatajíme ich deťom, budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil.

⁵Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti,

⁶aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom,

⁷aby dôverovali Bohu, nezabúdali na Božie skutky a zachovávali jeho prikázania,

⁸aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.

⁹Lukom vyzbrojení Efrajimčania zutekali v deň boja.

¹⁰Nezachovávali zmluvu s Bohom a odmietali žiť podľa jeho zákona.

¹¹Zabudli na jeho skutky a na divy, ktoré im ukázal.

¹²Pred ich otcami robil divy v egyptskej krajine na coánskom poli.

¹³Rozdelil more a previedol ich, vodu postavil ako val.

¹⁴Vo dne ich vodieval oblakom a svetlom ohňa v noci.

¹⁵Rozštiepil skaly na púšti a hojne ich napájal ako z podzemného vodstva,

¹⁶vyviedol riavy zo skaly a vody nechal tiecť prúdom.

¹⁷No oni ďalej hrešili proti nemu, na púšti sa priečili Najvyššiemu.

¹⁸V mysli pokúšali Boha, žiadali pokrm podľa svojich chúťok.

¹⁹Reptali proti Bohu a hovorili:

²⁰Skalu síce udrel tak, že tiekli vody a prúdili potoky, no môže dať aj chlieb a svojmu ľudu pripraviť aj mäso?

²¹Počul to Hospodin a rozhneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vyšľahol aj proti Izraelovi,

²²lebo nedôverovali Bohu, nedúfali v jeho pomoc.

²³Z hora rozkázal mračnám a uvoľnil otvory nebies;

²⁴mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli, dával im nebeské obilie.

²⁵Sýtiť sa smeli anjelským chlebom. Stravu im poslal do sýtosti.

²⁶Na nebi uvoľnil východný vietor a južný prihnal svojou mocou.

²⁷Spustil na nich spŕšku mäsa ako prach, okrídlené vtáctvo ako morský piesok.

²⁸Spustil ho doprostred tábora, okolo ich príbytkov.

²⁹Najedli, ba presýtili sa; doprial im, čo si žiadali.

³⁰Nestihli uspokojiť svoju žiadostivosť, jedlo mali ešte v ústach,

³¹keď Boží hnev vzplanul proti nim, pozabíjal ich popredných mužov a pozrážal junač Izraela.

³²Napriek tomu ďalej hrešili a neverili jeho divom.

³³V márnosti teda ukončil ich dni a v predčasnom skone ich roky.

³⁴Kedykoľvek ich trestal smrťou, hľadali ho, opätovne vyhľadávali Boha;

³⁵rozpamätúvali sa, že Boh je im skalou, Boh Najvyšší je ich vykupiteľ.

³⁶Ústami ho však klamali, jazykom mu luhali,

³⁷ani svojím srdcom neboli pri ňom, nezostali verní jeho zmluve.

³⁸On však bol milosrdný, odpúšťal vinu, nedopustil záhubu, často odvracal svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.

³⁹Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý zaduje a nevracia sa.

⁴⁰Čo sa mu len navzpierali na púšti a natrápili ho na pustatine!

⁴¹Znova pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraela.

⁴²Nepripomínali si jeho mocnú ruku ani deň vyslobodenia z útlaku,

⁴³keď dával svoje znamenia v Egypte, keď konal divy na coánskom poli.

⁴⁴Ramená riek a toky premenil na krv, aby sa nemohli napiť.

⁴⁵Poslal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili.

⁴⁶Ich úrodu vydal napospas hmyzu a plody ich námahy kobylkám.

⁴⁷Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadovcom.

⁴⁸Ich dobytok vydal krupobitiu a ich stáda bleskom.

⁴⁹Poslal na nich páľavu svojho hnevu, prudkého hnevu, prchkosti a súženia, húf poslov záhuby.

⁵⁰Uvoľnil cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril pred smrťou, ich život vydal napospas morovej nákaze.

⁵¹V Egypte pozabíjal všetko prvorodené, prvotiny plodnej sily v Chámových stanoch.

⁵²Svoj ľud však viedol ako ovce. Púšťou ich sprevádzal ako stádo,

⁵³bezpečne ich vodil, nemuseli sa báť, no ich nepriateľov pohltilo more.

⁵⁴Priviedol ich k svojmu svätému územiu, k vrchu, čo získala jeho pravica.

⁵⁵Vyhnal národy spred nich, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov ubytoval izraelské kmene.

⁵⁶Pokúšali však Boha, Najvyššieho, vzdorovali mu a nedbali na jeho ustanovenia.

⁵⁷Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.

⁵⁸Urážali ho na obetných výšinách a modlami ho podnecovali do žiarlivosti.

⁵⁹Boh to počul, rozhneval sa a úplne zavrhol Izrael.

⁶⁰Opovrhol príbytkom v Šíle, stanom, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

⁶¹Svoju moc vydal do zajatia a svoju okrasu do rúk protivníka.

⁶²Svoj ľud vydal meču a zanevrel na svoje dedičstvo.

⁶³Ich mládencov strávil oheň, ich pannám nespievali svadobné piesne,

⁶⁴ich kňazi padli mečom a ich vdovy neplakali.

⁶⁵Pán však precitol ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.

⁶⁶Odrazil svojich protivníkov a vystavil ich večnej potupe.

⁶⁷Zavrhol Jozefov stan ani Efrajimov kmeň si nevyvolil,

⁶⁸no vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ktorý miloval.

⁶⁹Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky.

⁷⁰Vyvolil si Dávida, svojho sluhu, vzal ho od košiarov,

⁷¹odviedol ho od dojných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Izrael, jeho dedičstvo.

⁷²Pásol ich s bezúhonným srdcom, skúsenou rukou ich vodil.