¹Prečo Všemohúci skryl svoj čas a prečo ani tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni?

²Hriešnici prekladajú medze, kradnú stáda a pasú ich,

³odvedú sirotám osla, vdove na záloh vezmú vola,

⁴chudákov odstrkujú z cesty, všetci bedári krajiny sa musia skrývať.

⁵Vychádzajú na púšť za prácou ako divé osly. Ako potravu pre svoje deti hľadajú korisť na stepi.

⁶Po nociach žnú na poli a paberkujú vo vinici bezbožníka.

⁷Nocujú nahí, bez odevu, nemajú prikrývku ani keď je zima.

⁸Zmáčaní horským lejakom sú bez úkrytu a túlia sa ku kameňu.

⁹Sirotu odtŕhajú od pŕs a dávajú ju ako záloh za chudáka.

¹⁰Chodia nahí, bez odevu a o hlade snopy znášajú.

¹¹Lisujú olej medzi múrmi, v lisoch šliapu hrozno, ale ostávajú smädní.

¹²Z mesta počuť ston umierajúcich a duša ranených volá o pomoc, ale Boh si ich modlitbu nevšíma.

¹³Oni boli medzi tými, čo sa vzbúrili proti svetlu, neuznávali jeho cesty, ani nezotrvávali na jeho chodníkoch.

¹⁴Už na úsvite vstáva vrah, zabije úbožiaka a chudobného, a v noci je z neho zlodej.

¹⁵Oko cudzoložníka vyčkáva na súmrak a hovorí si: Ani oko ma nezbadá. Navyše, tvár si prikryje závojom.

¹⁶Potme vnikajú do domov a rabujú ich, cez deň sa zamknú, svetlo nepoznajú.

¹⁷Pre nich všetkých je ráno vtedy, keď nastane temná tma, lebo sa poznajú s hrôzami temnoty.

¹⁸Ľahko ich odnesie voda, ich podiel v krajine je prekliaty, do ich viníc nezamieri lisovač hrozna.

¹⁹Ako sucho a horúčava pohltí roztopený sneh, tak pohltí podsvetie hriešnikov.

²⁰Nech zabudne na nich lono matky, nech sú sladkí pre červa a už viac sa nespomínajú. Ako drevo nech je polámaná neprávosť!

²¹S neplodnou, ktorá nerodí, zle zaobchádzali, ani vdove nič dobré neurobili.

²²Boh svojou mocou pri živote udržuje mocných, povstanú, hoci už v život nedúfali.

²³Poskytne im bezpečie, a oni sa na to spoľahnú, ale jeho oči pozorujú ich cesty.

²⁴Na chvíľu sú povýšení a niet ich, upadnú tak, ako všetko a vädnú ako klas. Hebr. šeol.

²⁵Či to nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži? Kto moje slová vyvráti? Tretia reč Bildada