¹Nato Cófar z N aamy odpovedal takto:

²Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam,

³lebo počúvam karhanie, ktoré ma uráža, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu.

⁴Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi,

⁵že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih?

⁶Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky,

⁷navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: Kdeže je?

⁸Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočnú moru.

⁹Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie.

¹⁰Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok.

¹¹Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu.

¹²Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom,

¹³je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal.

¹⁴Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry.

¹⁵Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí.

¹⁶Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije.

¹⁷Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a mlieka.

¹⁸Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší,

¹⁹lebo rozdrvil chudákov, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval.

²⁰Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil.

²¹Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý.

²²V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia.

²³Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať.

²⁴Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu.

²⁵Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda!

²⁶Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane.

²⁷Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu.

²⁸Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu.

²⁹Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.