¹Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto:

²Odpovedá vari múdry človek vedomosťami vzatými z vetra alebo si plní vnútro východným vetrom,

³dôvodí slovom, ktoré neosoží, a rečami, ktoré neprospejú?

⁴Veď ty dokonca rušíš bázeň a maríš rozjímanie pred Bohom!

⁵Tvoja neprávosť totiž učí tvoje ústa a vyberáš si výrazy prefíkancov.

⁶Vlastné ústa ťa odsúdia, nie ja, vlastné pery svedčia proti tebe.

⁷Vari si sa narodil ako prvý človek na svete a bol si počatý prv ako vrchy?

⁸Azda si počúval na porade u Boha a len na seba obmedzuješ múdrosť?

⁹Čo také vieš, čo nevieme my? Čo poznáš, s čím my nie sme oboznámení?

¹⁰Medzi nami je aj šedivý, aj starší človek, vekom dôstojnejší než tvoj otec.

¹¹Alebo sa ti máli Božia útecha a slovo, ktoré k tebe mierne hovorí?

¹²Prečo ťa strháva srdce a prečo sa ti iskria oči,

¹³takže svoje dychčanie obraciaš proti Bohu a vravíš, čo máš na jazyku?

¹⁴Čo je človek, že by mal byť čistý a čo tvor narodený zo ženy, že by mal byť spravodlivý?

¹⁵Veď Boh sa ani na svojich svätých nespolieha a ani nebesia nie sú čisté v jeho očiach,

¹⁶kdežeby ešte odporný a skazený muž, ktorý pije neprávosť ako vodu!?

¹⁷Poučím ťa, len ma vypočuj! Vyrozprávam, čo som videl.

¹⁸To, čo mudrci hlásajú a neukryli to od čias svojich otcov.

¹⁹Im samým bola daná krajina a cudzinec pomedzi nich neprechádzal.

²⁰Bezbožník sa každý deň zmieta strachom a počet rokov je pred násilníkom skrytý.

²¹Zvuk hrôzy znie v jeho ušiach, v období pokoja príde naňho zhubca.

²²Na návrat z tmy sa nespolieha, je vyhliadnutý pre meč.

²³Vandruje za chlebom — kde asi je? Vie, že deň tmy je mu už pripravený.

²⁴Desí ho trápenie a zdoláva ho trýzeň ako kráľa pripraveného na útok.

²⁵To preto, lebo proti Bohu vystrel svoju ruku a hrdí sapred Všemohúcim.

²⁶Rúti sa zatvrdivo proti nemu pod ochranou pevných štítov,

²⁷pretože tvár si pokryl tukom a na páse sa obložil sadlom.

²⁸Potom musel bývať v rozváľaných mestách, v neobývaných domoch pripravených na zbúranie.

²⁹Nezbohatne a jeho majetok neobstojí ani jeho klasy sa nebudú nakláňať k zemi.

³⁰Neunikne temnotám, jeho výhonky vyschnú od plameňa, dychom vlastných úst zanikne.

³¹Nech sa nespolieha na márnosť! Bude zmätený, pretože za odmenu dostane márnosť.

³²Jeho dni sa predčasne naplnia a jeho vetva sa nerozzelenie.

³³Ako vinič zhodí svoje nedozreté plody, ako oliva nechá opadnúť svoje kvety,

³⁴lebo spolok pokrytcov je jalový a oheň stravuje stany úplatkárov.

³⁵Plodom ich ťarchavosti je trápenie a rodia bezprávie, ich vnútro je vždy pripravené na zradu.