1Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom.

2V treťom roku odišiel judský kráľ Jóšafat k izraelskému kráľovi.

3Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Iste viete, že Ramót Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa.

4Potom sa spýtal Jóšafata: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámo Gileádu? Jóšafat odpovedal izraelskému kráľovi: Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.

5Jóšafat navrhol izraelskému kráľovi: Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina.

6Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: Mám sa pustiť do boja proti Rámot Gileádu alebo sa toho vzdať? Odpovedali: Choď! Pán ho vydá do moci kráľa.

7Jóšafat však podotkol: Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?

8Izraelský kráľ odvetil Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Míchajehu, syn Jimlov. Jóšafat ho však zahriakol: Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať.

9Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ihneď priveď Míchajehua, syna Jimlovho!

10Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri samárskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali.

11Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ.

12Tak prorokovali všetci proroci: Vyprav sa proti Rámot Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci.

13Posol, ktorý šiel po Míchajehua, ho prehováral: Pozor! Predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo.

14Míchajehu však odpovedal: Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie.

15Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Míchajehu, máme ísť do boja proti Rámot Gileádu, alebo sa toho vzdať? Odpovedal mu: Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej.

16Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom hovoril iba pravdu?

17Míchajehu pokračoval: Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov.

18Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé?

19Míchajehu však povedal: Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici.

20Hospodin sa spýtal: Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Rámot Gileáde? Odzneli rôzne návrhy.

21Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: Ja ho navediem! Hospodin sa ho spýtal: Ako?

22Odpovedal: Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Hospodin povedal: Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to!

23Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu.

24Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Míchajehua po líci a spýtal sa ho: Kam šiel Duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou?

25Míchajehu odvetil: To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu.

26Izraelský kráľ prikázal: Vezmi Míchajehua a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Joášovi.

27Zahlás: Toto prikazuje kráľ: Hoďte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou jedla a vody, kým sa šťastne nevrátim.

28Míchajehu sa však ozval: Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril. A dodal: Čujte to všetky národy! Achábova smrť

29Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sa vypravili proti Ramót Gileádu.

30Izraelský kráľ navrhol Jóšafatovi: Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja.

31Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.

32Keď velitelia bojových vozov zbadali Jóšafata, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jóšafat volal o pomoc.

33Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho.

34Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.

35Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza.

36Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!

37Kráľ zomrel! Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali.

38Keď pri samárskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol.

39Ostatné skutky Achábove, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je napísané v Kronike izraelských kráľov.

40Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja. Judský kráľ Jóšafat

41Ásov syn Jóšafat sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achába.

42Jóšafat mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Šilchiho dcéra, sa volala Azúba.

43Chodil po všetkých cestách svojho otca Ásu. Neodchýlil sa od nich, konal, čo Hospodin uznáva za správne.

44Výšiny však nezanikli, ľud na nich ešte obetoval a pálil tymian.

45Jóšafat nažíval s izraelským kráľom v pokoji.

46Ostatné Jóšafatove skutky, hrdinstvo, ktoré dokázal, jeho boje, sú opísané v Kronike judských kráľov.

47Zvyšok zasvätencov modlárskeho smilstva, čo ešte zostal z čias jeho otca Ásu, vyhostil z krajiny.

48V E dóme vtedy nemali kráľa, ale len kráľovského miestodržiteľa.

49Jóšafat dal vybudovať námorné loďstvo, ktoré sa malo plaviť do Ofíru po zlato. Lode však nevyplávali, lebo stroskotali v E cjon Geberi.

50Vtedy navrhol Achábov syn Achazja Jóšafatovi: Moji služobníci by sa mohli plaviť s tvojimi. Jóšafat s tým však nesúhlasil.

51Jóšafat odišiel k svojim predkom a bol pochovaný pri nich v meste Dávida, svojho otca. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehorám. Izraelský kráľ Achazja

52Achábov syn Achazja sa stal kráľom nad Izraelom v S amárii v sedemnástom roku vlády judského kráľa Jóšafata. Nad Izraelom vládol dva roky.

53Robil to, čo je zlé pred Hospodinom. Chodil po ceste svojho otca, po ceste svojej matky a po ceste Nebatovho syna Járobeáma, ktorý strhol Izrael do hriechu.

54Slúžil Baálovi a uctieval ho, čím urážal Hospodina, Boha Izraela, presne podľa vzoru svojho otca.

« 21