¹Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárskeho kráľa Achába.

²Acháb navrhoval Nábotovi: Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.

³Nábot však povedal Achábovi: Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.

⁴Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo.

⁵Tu prišla k nemu jeho žena Ízebel a spýtala sa ho: Čo sa stalo, že máš skleslú náladu a nič neješ?

⁶Odvetil jej: Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nábotom. Navrhol som mu: Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú. On sa však vyjadril: Svoju vinicu ti neprepustím.

⁷Jeho žena Ízebel mu povedala: Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nábota.

⁸Potom napísala v mene Achábovom listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s N ábotom v jeho meste.

⁹V listoch písala: Vyhláste pôst a N ábota posaďte do čela ľudu!

¹⁰Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.

¹¹Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Ízebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala.

¹²Vyhlásili pôst a N ábota posadili na čelo ľudu.

¹³Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nábotovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel.

¹⁴Ízebele odkázali: Nábot bol ukameňovaný a zomrel.

¹⁵Keď sa Ízebel dozvedela, že bol Nábot ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel predať, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy.

¹⁶Len čo sa Acháb dopočul, že je Acháb mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nábota a zabral ju.

¹⁷Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:

¹⁸Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v N ábotovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil.

¹⁹Povedz mu: Vraždil si a ešte i zaberáš? Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali krv Nábotovu, budú lízať aj tvoju.

²⁰Acháb povedal Eliášovi: Tak si ma našiel, nepriateľ môj? Odpovedal: Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom.

²¹Nuž uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli.

²²S tvojím domom naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho a s domom Bašu, syna Achijovho, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.

²³Aj o Ízebel sa zmienil Hospodin: Ízebel zožerú psy pri hradbách Jezreela.

²⁴Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.

²⁵Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Ízebel.

²⁶Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov.

²⁷Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene.

²⁸Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:

²⁹Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím. Achábova výprava proti