¹Lában včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov.

²Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli.

³Len čo ich zbadal, povedal: Toto je Boží tábor. To miesto nazval Machanajim.

⁴Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Seír, na edómske územie.

⁵Prikázal im: Takto poviete môjmu pánovi Ézavovi: Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Lábana sa predĺžil až doteraz.

⁶Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.

⁷Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.

⁸Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory.

⁹Povedal: Keď Ézav príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.

¹⁰Jákob povedal: Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.

¹¹Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory.

¹²Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi.

¹³Ty si mi sľúbil: Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.

¹⁴Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ézava:

¹⁵dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov,

¹⁶tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat.

¹⁷Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami.

¹⁸Prvému rozkázal: Keď sa stretneš s mojím bratom Ézavom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš,

¹⁹odpovedz: Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ézavovi, a aj on ide za nami.

²⁰Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. Podobne povedzte Ézavovi, keď sa s ním stretnete:

²¹Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.

²²Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore.

²³Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbok.

²⁴Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal.

²⁵Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore.

²⁶Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb.

²⁷Povedal: Pusť ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.

²⁸Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob.

²⁹Ten povedal: Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.

³⁰Jákob sa ho potom spýtal: Prezraď mi svoje meno. Ten mu odpovedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požehnal.

³¹Jákob nazval to miesto Pení-El, lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.

³²Keď zašiel za Penú-El, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb.

³³Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.